Obyvatelia ostrova Sokotra využívali dračiu krv ako všeliek. Červenú, hustú kvapalinu nezískavali zo súbojov s fantastickými drakmi.
Zdrojom "krvi" boli stromy, ktoré nerastú nikde inde na svete iba na tomto ostrove, ktorý sa nachádza v Arabskom mori zhruba dvesto kilometrov od pobrežia Somálska a Jemenu.
Dračiu krv zo stromov Dracéna cinnabari poznali aj Európania už v prvom storočí nášho letopočtu. Využívali ju na liečbu dýchacích a zažívacích problémov, ale najmä ako farbivo na textílie, v umení a neskôr aj ako glazúru na husle.
Stromy zo Sokotry nemajú význam len pre farbiarov či predavačov prírodnej medicíny. Sú dôležitou súčasťou ostrovného ekosystému. Dnes sú však v ohrození klimatickej zmeny, inváznych kôz aj jemenských konfliktov.
Pomáha prežiť iným rastlinám
Jedným z posledných miest, kde prežíva les dračích stromov na Sokotre, je náhorná planina Firmihin. Na rovnej ploche obklopenej horami tu vidno štíhle kmene tisícov stromov. Nad nimi sa rozprestiera široká prepletená koruna, ktorá zdanlivo pripomína klobúk huby.
Listy rastú iba na úplných koncoch mladých konárov a strom ich zhadzuje každé štyri roky, zatiaľ čo dospievajú nové lístočky.
Zvláštny vzhľad Dracény cinnabari je adaptáciou na život v suchých podmienkach s iba malým množstvom pôdy.
V dospelosti až dvanásť metrov široká koruna poskytuje tieň a znižuje odparovanie vody. Tak pomáha prežiť aj iným rastlinám či mladým výhonkom dracény v nehostinnej krajine.
Na malom a suchom ostrove Sokotra rastie zhruba 300 rastlín, ktoré nenájdete nikde inde na svete. Okrem D. cinnabari napríklad aj stromy Dendrosicyos, ktoré svojím hrubým kmeňom pripomínajú uhorku či fľašu.
Druhy ako Dracéna cinnabari nielen svojím netradičným vzhľadom lákajú na ostrov aj turistov. Ročne ich sem príde zhruba päťtisíc. Ak chcú vidieť stromy dračej krvi, musia si najať lokálnych sprievodcov a prespávať v kempoch miestnych.
