Záleží ešte niekomu na faktoch?
Minule sme sa kdesi rozprávali, kde je ešte hranica, aby debata mala medzi ľudskými bytosťami zmysel. Aby bola aspoň do nejakej miery konštruktívna, aby mala čosi najnevyhnutnejšie spoločné, aby vôbec bola možná.
Tá zjednodušená odpoveď je, že spochybňovať možno všetko. Až na fakty.
Rád hovorievam, že pokojne sa poďme sporiť o interpretáciách. Poďme sa pohádať o vysvetleniach sveta, ale ako sa asi chcete hádať o faktoch? Ak to zjednodušíme, môžeme sa baviť o tom, prečo a ako sa dve hmotné telesá navzájom priťahujú, prečo sa vesmír rozpína či o účele reverznej transkriptázy.
Ale vážne sa chceme baviť, či jestvuje gravitácia? Alebo že jestvuje bazálna chémia s nejakými pravidlami?
Za tým nie je arogancia vedy a vedeckého prístupu. Ani insitná viera v nejakú objektivitu (i keď do nejakej miery určite). Ukrýva sa však za tým banálna požiadavka: aby sme vedľa seba vedeli žiť.
Aby sme my ako spoločenský druh dokázali vytvárať takéto spoločenstvo, musíme zvládnuť fungovať vedľa seba. Aby sme to zvládli, musíme spolu vedieť komunikovať.
