Sme na ceste k nekontrolovateľnému topeniu pevninských ľadovcov v Antarktíde aj v Grónsku.
Aj keby sa podarilo dodržať ciele klimatickej dohody, hladiny morí porastú a zaplavia aj oblasti v Európe.
Autori novej štúdie vo vedeckom časopise Communications Earth and Environment však zdôrazňujú, že každá desatina stupňa, o ktorú sa ľudstvu podarí znížiť oteplenie, môže svet uchrániť pred katastrofickejšími scenármi.
Došlo k nedorozumeniu
Keď pred desiatimi rokmi lídri štátov sveta stanovili svoj cieľ udržať oteplenie sveta na konci storočia na 1,5 stupňa, malo ísť o zaručený spôsob, ako sa vyhnúť tým najhorším klimatickým scenárom.
Nová analýza topenia ľadovcov však ukazuje, že ani tento cieľ pre ne nie je dostatočný. Aj pri súčasnom oteplení, ktoré je o 1,2 stupňa vyššie, ako boli teploty pred začiatkom masívneho využívania fosílnych palív, sa budú pevninské ľadovce na oboch póloch topiť nezvratnou rýchlosťou.
Pri súčasných klimatických opatreniach sa pritom odhaduje, že svet bude na konci tohto storočia teplejší o 2,5 až 2,9 stupňa Celzia.
„Došlo k nedorozumeniu, že hodnota 1,5 vyrieši všetky naše problémy,“ povedal pre Washington Post Chris Stokes, profesor na Durhamskej univerzite v Anglicku, ktorý skúma ľadovce a je autorom novej štúdie.
Limit oteplenia, po ktorom dôjde k rýchlemu topeniu pevninských ľadovcov v polárnych oblastiach, je podľa autorov zrejme jeden stupeň.
Grónsko aj Antarktída obsahujú na pevnine toľko zmrazenej vody, že jej úplné roztopenie by zdvihlo hladiny morí o 64 metrov.
Migrácia, akú sme nevideli
Taká teplá ako dnes bola Zem naposledy pred 125-tisíc rokmi počas posledného medziľadového obdobia, ktoré sa prezýva aj Eemský interglaciál. Za vtedajšie oteplenie mohlo kolísanie obežnej dráhy Zeme, ktoré spôsobilo, že severná pologuľa dostávala viac slnečného žiarenia a na planéte tak vzrástla globálna teplota.
Vďaka tomuto otepleniu mohli Neandertálci migrovať viac na sever Európy. No polárne čiapky na severnom aj južnom póle sa začali topiť. Hladiny morí v tomto období, ktoré trvalo zhruba 15-tisíc rokov, boli o šesť až deväť metrov vyššie ako dnes.
Skúmanie týchto dávnych klimatických období pomohlo vedcom odhaliť, ako rýchlo a pri akých atmosférických podmienkach kolabujú ľadovce.
Pri oteplení sveta o 2,5 až 2,9 stupňa, ku ktorému smerujeme na konci storočia, by mohlo topenie ľadovcov spôsobiť nárast hladín morí o niekoľko metrov a zažijú ho už dnešné generácie mladých ľudí. Pri oteplení o jeden stupeň, ktoré sme už prekročili, by bol tento nárast na konci storočia o jeden meter.
Rýchly nárast hladín spôsobí, že ľudia nebudú mať čas sa prispôsobiť. Už nárast hladín o viac ako centimeter za rok výrazne sťažuje možnosti adaptácie. Jeho nedodržanie môže viesť ku "katastrofickej migrácii do vnútrozemia“, hovorí pre Guardian ďalší autor výskumu Jonathan Bamber.
„Potom bude mimoriadne náročný akýkoľvek druh adaptácie a budeme svedkami masívnej pevninskej migrácie v rozsahu, aký sme v modernej civilizácii nikdy nezažili,“ dodáva britský fyzik.
Mapa oblastí, ktoré by mohli byť zatopené (červenou), ak by narástla hladina morí o desať metrov. (zdroj: Climate Central)Zatopené Holandsko aj Benátky
V súčasnosti žije zhruba 230 miliónov ľudí v oblastiach, ktoré sú jeden meter nad hladinou mora. V oblasti desať metrov nad hladinou žije až miliarda ľudí.
Nárast hladín morí v nasledujúcich desaťročiach môže preto vysídliť milióny ľudí.
Už pri náraste o jeden meter by napríklad v Európe boli zatopené časti Británie severne od Cambridgea, veľká časť Holandska, pobrežia Belgicka a Nemecka v blízkosti Hamburgu, poľské prístavne mesto Gdansk, ale aj malé časti francúzskeho pobrežia či oblasť v okolí Benátok, ukazuje mapa nezávislej výskumnej skupiny Climate Central.
Pri desiatich metroch by bol rozsah zatopenia ešte výraznejší.
Chudobné krajiny budú pritom zasiahnuté najsilnejšie. Napríklad záplavy budú znášať násobne horšie v Bangladéši ako v Holandsku, ktoré má desaťročia skúseností s protipovodňovou ochranou.
Nové zistenia nemajú slúžiť ako pesimistická výhovorka, že už nemá zmysel nič robiť, hovoria výskumníci.
Každá desatina oteplenia totiž môže v prírode spustiť kaskádu nezvratných udalostí. Preto má význam pokúsiť sa dostať sa zo súčasného smerovania k otepleniu o zhruba 2,5 stupňa aj na dva stupne či menej.
Treba však byť pripravený na zmeny.
„Obmedzenie otepľovania na 1,5 by bolo veľkým úspechom. Určite by to mal byť náš cieľ, ale v žiadnom prípade sa tým nespomalí alebo nezastaví zvyšovanie hladiny morí a topenie ľadovcov,“ dodal Stokes pre CNN.
DOI: https://10.1038/s43247-025-02299-w
