Malým usmievavým mlokom predpovedali, že v roku 2025 úplne vymiznú z prírody. A takmer sa tak aj stalo.
Axolotl je jeden z najohrozenejších druhov obojživelníkov. Hoci v akváriách po celom svete ich žije zrejme až milión, vo voľnej prírode by ste ich napočítali do sto.
Tento zvláštny druh príbuzný salamandrám a mlokom je známy svojím takmer mimozemským vzhľadom, zdanlivým úsmevom a jedinečnou schopnosťou regenerácie, ktorá by sa dala využiť aj v prospech ľudí.
Vedci si dali za cieľ, že sa pokúsia axolotly vrátiť do prírody. Zhruba pred siedmimi rokmi neďaleko mesta Mexiko vypustili 18 jedincov. A teraz zisťovali, ako sa im darí.
Aztécky boh ohňa
Axolotl je príbuzný našej žlto-čiernej salamandry škvrnitej. Líši sa od nej vzhľadom a tiež tým, že si zachováva žiabre aj do dospelosti. Neprechádza totiž metamorfózou tak ako iné obojživelníky.
Vonkajšie žiabre mu trčia z krku a tvoria akýsi šesťcípy ozdobný golierik. Vďaka tomu je výborne prispôsobený na život vo vode a pri vode.
Vo voľnej prírode má axolotl zvyčajne hnedé sfarbenie so zlatistými škvrnkami. V zajatí však chovatelia krížia jedince s rôznymi sfarbeniami, ktoré sa môžu prejaviť aj prirodzene, keďže axolotl má vo svojej výbave štyri pigmentácie.
Axolotl v zajatí má najčastejšie ružové sfarbenie s čiernymi očami, takto ho aj najviac ľudí pozná. Môže však byť aj úplne čierny či hnedý bez škvrniek alebo albín - biely či ružovkastý s červenými očami.
Podľa aztéckych legiend axolotl nebol vždy obojživelníkom, ale bohom. Xolotl - boh ohňa a bleskov - sa premenil na salamandru, aby sa vyhol poprave od ostatných aztéckych bohov.
