Hoci rola oxidu uhličitého pri súčasnej zmene klímy je dobre známa, to isté sa nedá povedať o jeho hladinách v atmosfére pred miliónmi rokov.
Slovenská vedkyňa nedávno viedla medzinárodný tím, ktorý sa zaoberal práve touto otázkou v kontexte ľadovej doby, ktorá sa začala približne pred 370 miliónmi rokov a trvala približne sto miliónov rokov. Tím vo výskume využil špeciálnu metódu, ktorú sama vyvinula.
Slovenskí egyptológovia zasa viac priblížili život v dobe, ktorá je nám bližšia. Zistili, že metalurgia sa používala v bežných osídleniach starovekého Egypta. Väčšina našich poznatkov o tejto téme vychádza z pohrebných pokladov a hrobiek.
Prehľad úspechov vedy na Slovensku zostavujeme pravidelne. Ak chcete vedieť, čo robia vedci na Slovensku a slovenskí vedci v zahraničí, prihláste sa na odber newslettera Slovak Science (v angličtine), ktorý čitatelia dostávajú bezplatne štyrikrát do roka.
Viac ocenených vedcov
Tento rok sa udeľuje ESET Science Award už siedmy rok a po prvýkrát je otvorená všetkým vedcom bez ohľadu na ich vedecký odbor. Inými slovami, výskumníci z humanitných a spoločenských vied sa tiež môžu uchádzať o cenu pre výnimočnú vedeckú osobnosť.
Jedným z dôvodov, prečo humanitné a spoločenské vedy predtým neboli zahrnuté, je to, že ako technologická spoločnosť Eset má bližšie k iným odborom. Spoločnosť však tvrdí, že pandémia, vplyv sociálnych sietí, relativizácia faktov a ďalšie javy ukázali, že tieto vedecké oblasti nadobúdajú čoraz väčší význam a že na riešenie týchto problémov je potrebný interdisciplinárny prístup.
Aj preto je témou tohtoročného ročníka veda ako pilier dôvery.
Cena bude udelená na jeseň tohto roka v troch kategóriách: Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku, Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov a Výnimočná osobnosť vysokoškolského vzdelávania, pričom z každej vzíde jeden laureát či laureátka. Vyberie ho medzinárodná komisia, ktorej bude predsedať nositeľ alebo nositeľka Nobelovej ceny.
Ocenenie ESET Science Award. (zdroj: ESET)Menej testovania na zvieratách
Na marcovom výročnom stretnutí US Society of Toxicology získali výskumníci z Ústavu experimentálnej farmakológie a toxikológie Centra experimentálnej medicíny SAV prestížne ocenenie za svoju prácu v oblasti vývoja protokolov pre in vitro testovanie biokompatibility zdravotníckych pomôcok a farmaceutík.
Protokoly sú určené na posúdenie podráždenia očí a fototoxicity pomocou rekonštituovaného tkanivového modelu. Konečným cieľom je znížiť potrebu testovania na zvieratách a namiesto toho integrovať alternatívne metódy.
Hlavným autorom výskumu je doktorand Peter Pôbiš, ktorého prezentácia na zasadnutí sa stretla s veľkým záujmom odborníkov v tejto oblasti.
Jednou zo spoluautoriek výskumu bola Helena Kanďárová, riaditeľka ústavu, ktorá už viackrát získala ocenenie za svoj prínos k vývoju alternatívnych metód s cieľom znížiť testovanie na zvieratách.
Zľava: Tatiana Milasová; Helena Kanďárová, Peter Pôbiš. (zdroj: Archív P. B. )EASA má viac slovenských vedcov
Počas výročného zasadnutia Európskej akadémie vied a umení (EASA) začiatkom marca si novozvolení členovia prevzali diplomy. Medzi nimi boli štyria vedci zo Slovenskej akadémie vied: Ivan Chodák z ústavu polymérov, Viliam Novák z ústavu hydrológie, Peter Šiffalovič z fyzikálneho ústavu a Marian Reiffers z ústavu experimentálnej fyziky.
EASA bola založená v roku 1990 ako mimovládna organizácia. Jej cieľom je podporovať vedecký a spoločenský pokrok. Združuje približne 2000 vedcov a umelcov z celého sveta. Medzi jej ciele patrí inovatívny výskum, interdisciplinárna spolupráca a šírenie vedeckých poznatkov. Členovia sú volení na základe ich úspechov.
Prehľad ďalších výskumných a vývojových aktivít na vysokých školách a SAV:
- Vedci SAV našli molekulu, ktorá zlepší diagnostiku pľúcnych ochorení; Slovenská akadémia vied; vedúci vedec Vladimír Leksa. Idiopatická pľúcna fibróza, často spojená s takzvaným dlhým covidom, je jedným z najzávažnejších pľúcnych ochorení. Dlho neboli známe žiadne biomarkery, ktoré by naznačovali jej nástup. Tím vedcov z viacerých inštitúcií dokázal identifikovať molekulu, ktorá je špecifickým a spoľahlivým biomarkerom. Viac si prečítajte tu.
- Nové materiály, ktoré prekvapili svojou supravodivosťou; Slovenská akadémia vied; vedúci vedec Gabriel Pristáš. V spolupráci s rakúskymi kolegami dokázali slovenskí fyzici pripraviť zliatiny s vysokou entropiou vo forme tenkých vrstiev. Tie sa potom používajú na úpravu povrchov obrábacích nástrojov a v situáciách, kde je potrebná odolnosť voči extrémnym podmienkam. Tím zistil, že vykazujú aj supravodivosť a dokázal vylepšiť túto vlastnosť, ktorá by inak mohla byť prehliadnutá. Viac si prečítajte tu.
- Spoločný slovensko-poľský tím objavuje staroveké technológie; Slovenská akadémia vied; vedúci vedec Martin Odler. Zatiaľ čo poznatky o metalurgii zo staroegyptskej Novej ríše a Tretieho prechodného obdobia (približne 1550 – 664 pred n. l.) pochádzali predovšetkým z pokladov nájdených v kráľovských hrobkách, ako sa kovy využívali v každodennom živote, bolo známe menej. Vo svojom článku tím predstavil nové zistenia využitia kovov v bežnom osídlení počas vlády kráľa Thutmosa II. Viac si prečítajte tu.
- Matematické modelovanie biologických a epidemiologických procesov; Univerzita Komenského; vedúci vedec Pavol Bokeš. Cieľom štúdie je nájsť najefektívnejší spôsob, ako baktéria reguluje produkciu určitých proteínov tak, aby odolala aj antibiotikám. Tento výskum ukazuje, prečo niektoré baktérie prežívajú nepriaznivé podmienky. Tím skúmal matematický model, ktorý opisuje, ako často a v akých dávkach sa proteíny produkujú. Viac si prečítajte tu.
- Hybridné dýchacie sklo s kovovo-organickou štruktúrou (MOF) pre kvalitu vnútorného ovzdušia; Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka; vedúci vedec Orhan Sisman. Vývoj priedušných inteligentných okien na monitorovanie a znižovanie hladiny CO2 by mohol byť významným riešením pre zlepšenie kvality vnútorného ovzdušia v budovách. Projekt HyBreath Glass si kladie za cieľ vydláždiť cestu pre „umelé dýchanie s inteligentnými oknami“ vložením funkčných elektroaktívnych materiálov do mikroporéznych MOF skiel na monitorovanie a znižovanie hladiny CO2 vo vnútorných verejných priestoroch.
Ďalšie príbehy vedy na Slovensku na Spectator.sk:
ROZHOVOR: Neuroimunológ Norbert Žilka sa dostal k výskumu Alzheimerovej choroby po náhodnom stretnutí so svojím univerzitným profesorom vo vlaku. Dnes hovorí, že Slovensko patrí k lídrom vo výskume tohto degeneratívneho ochorenia.
PALEONTOLÓGIA: Medzinárodný tím pod vedením slovenskej vedkyne Hany Juríkovej objasnil dávnu klimatickú záhadu týkajúcu sa ľadovej doby v neskorom paleozoiku. Konkrétne sa tímu podarilo odhaliť úlohu, ktorú v nej zohral CO2, a to pomocou nového prístupu, ktorý Juríková sama vyvinula a ktorý jej tím zdokonalil.
DINOSAURY: Vedci mali tri hlavné námietky k zápletke filmu Jurský park, v ktorom na klonovanie plazov použili zachovanú krv z fosílie komára nájdeného v jurskom jantári, ktorú spojili so žabou DNA. V skutočnosti by sa krv rozpadla na malé fragmenty, z tohto obdobia nebol známy žiadny bodavý hmyz a takéto klonovanie by nebolo možné. Teraz medzinárodný tím pod vedením slovenského vedca ukázal, že prvé dve z týchto výhrad už nie sú platné.
EVOLÚCIA: Ropucha juhoázijská, ktorá obýva oblasti od Pakistanu až po Indonéziu a bežne sa vyskytuje v blízkosti ľudských sídiel, je jednou z najjedovatejších inváznych ropúch na svete. Nový výskum, na ktorom sa podieľal vedec z Univerzity Komenského, však zistil, že nejde o jeden, ale v skutočnosti o dva druhy.
ASTRONÓMIA: Malý satelit v tvare kocky robí na obežnej dráhe veľké veci. Družicu, ktorú postavila slovenská spoločnosť Spacemanic, slúži na testovanie podmienok pre budúce konštelácie podobných kociek.
MEDICÍNA: Vedci zo Slovenskej akadémie vied nedávno pomohli vylepšiť sľubnú liečbu cukrovky. Tím vedený polymérnym chemikom Igorom Lacíkom zvolil k problému jednoduchý prístup.
HISTÓRIA: Na úpätí Štiavnických vrchov na Slovensku bolo objavené dávno zabudnuté osídlenie na kopcoch. Pomocou leteckého skenovania výskumníci našli zvyšky kamenných útvarov a terasovitých polí tiahnucich sa po svahoch údolia – dôkaz bohatej minulosti.
Tento článok vznikol s podporou ESET Foundation, ktorá každý rok udeľuje ocenenie ESET Science Award výnimočným vedcom a vedkyniam.
