Nič neplatí navždy.
Dobre, to je asi mierne prehnané konštatovanie, no na vede je úžasné, že jej tvrdenia sa vyvíjajú. A mnohé jej tradičné teórie a vyhlásenia sa časom ukážu ako neplatné.
Nemusíme sa tu púšťať do metodologického rozboru, no ak veda niečo nie je, tak nie je súborom nemenných tvrdení a vyhlásení. Dokonca nie je ani množinou faktov – veda je systémom poznávania sveta, spôsobom a metódou, ktorej základnou zložkou je snaha preverovať jej vlastné vyhlásenia.
A, v prípade potreby, ich opravovať.
Dlho sme si, napríklad, mysleli, že neandertálci boli nejakou slepou primitívnou vývojovou vetvou pračloveka, ktorú prevalcovalo koleso ľudských dejín. Dlho sme predpokladali, že modernú civilizáciu nám dalo (výhradne) staroveké Grécko. A domnievali sa, že komplexný kozmopolitný svet snáď prišiel až s priemyselnou revolúciou, počas ktorej veľký biely muž dovliekol zvyšok planéty k pokroku.
Akurát nič z toho nie je pravda.
Archeologické nálezy nám totiž, napríklad, o starovekom svete vykresľujú oveľa komplikovanejší príbeh. Príbeh veľmocí a diplomacie, komplexných vzťahov, prepletenec náboženstiev, ideológií a obchodu, ktorý vytváral zložitú každodennosť.
Naznačuje to aj objav tohto týždňa, ktorý fenický svet vykresľuje trochu inak, než sme sa ešte donedávna domnievali.
To je na vede vzrušujúce.
Ak je robená poctivo a správne, dokáže sa sama opravovať. Dokáže prehodnocovať svoje tvrdenia, korigovať ich a približovať sa... možno nie k ideálu pravdu, ale aspoň k lepšej, konzistentnejšej a udržateľnejšej interpretácii súboru známych faktov.
Vo vede totiž nič neplatí navždy.
Objav týždňa: multietnickí Feničania
(zdroj: WIKIMEDIA/CC)Čítavali sme to nejako takto: zvyčajne sa po aristokratických nepokojoch časť fenických elít zdvihla, opustila Týr či Sidón a vydala sa na cestu Stredomorím za novým začiatkom. Výsledkom bývali nové kolónie neformálnej obchodnej superveľmoci, ktoré siahali od dnešného Libanonu až po Cádiz.
Elity v týchto nových fenických či púnskych mestách, vrátane Kartága, pritom tvorili ľudia s tesnými väzbami na Levantu.
Zdá sa však, že to nie je pravda. Nová rozsiahla analýza DNA z množstva fenických archeologických nálezísk v celom okolí Stredozemného mora ukazuje, že z pohľadu génov mali dávni obyvatelia týchto miest len málo spoločného.
Zdá sa teda, že spájajúcim prvkom mohli byť jazyk, ideológia, viera či kultúra, no nebola to genetická príbuznosť. Dalo by sa povedať, že úspechom Feničanov nebolo šírenie génov, ale kultúrna asimilácia. Zároveň bol púnsky svet svetom kozmopolitným, rasovo pestrým a poprepájaným – len s malými DNA väzbami na pôvodné fenické mestá.
Krátke správy z vedy
Zdá sa, že Vesmírny teleskop Jamesa Webba narazil na dosiaľ najstudenšiu planétu. Exoplanéta WD 1856+534 b je od Zeme vzdialená zhruba 80 svetelných rokov a je oveľa väčšia ako Jupiter. Napriek tomu má priemernú teplotu v atmosfére -87 stupňov.
Vakcíny proti covidu fungujú lepšie, ak sú dávky podávané do rovnakého ramena. Naznačuje to nový výskum, ktorý sa pozrel na účinnosť očkovania. Ukázal, že pri použití rovnakého ramena vedú vakcíny k rýchlejšej a efektívnejšej imunitnej odpovedi.
Dávni príbuzní človeka chodili vzpriamene. Nový objav fosílií naznačuje, že juhoafrický Paranthropus robustus chodil vzpriamene podobne ako priami predkovia ľudí. Navyše, tento druh pračloveka bol relatívne malý.
Odporúčam počúvať
- Tento týždeň sme sa v podcaste Zoom vybrali za brutálnou zábavou do antickej Rímskej ríše a dozvedeli sa, či pri budovaní svalov je výhodnejšie byť všežravcom alebo vegánom.
- Ako psychológovia diagnostikujú autizmus? Je pravda, že deti s poruchou autistického spektra majú narušený vývin reči a nevedia rozoznať klamstvo? Kde majú ľudia s autizmom limity a dokážu ich niekedy prekonať? V špeciálnej minisérii podcastu Vizita o autizme sa Denisa Prokopčáková pýtala klinickej psychologičky a psychoterapeutky Hany Celušákovej.
- V podcaste BRainstorming som na pozícii moderátora tento týždeň zaskakoval ja. Dominiky Fričovej som sa pýtal na dopamín, na jeho fungovanie v našom tele, ale aj na niektoré mýty, ktoré sa okolo neho krútia.
Odporúčam čítať
- Chceli by ste vidieť úplne novú farbu. Je za tým celá veda, no dá sa to: v jednom z laboratórií v Berkeley. Aký to je zážitok a čo sa za ním ukrýva, opisuje magazín The Atlantic v texte Hlboký zážitok z uvidenia novej farby.
