Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Koralové útesy na celom svete v bezprecedentnom rozsahu strácajú farbu v dôsledku rastúcich teplôt morí, pričom takzvanému bieleniu koralov čelí od roku 2023 až 84 percent útesov, oznámili vedci.
Obrovská rana pre morské biotopy, o ktorej vo štvrtok informoval americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA), prichádza v čase, keď planéta zažíva už štvrtý globálny prípad bielenia koralov. O globálnom prípade hovoríme vtedy, keď sa jav ukáže vo všetkých oceánskych panvách naraz.
V súčasnosti však ide o najvyšší podiel bielenia koralov, aký bol kedy zaznamenaný.
Situácia vyvoláva nové obavy o neistú povahu ekosystémov, ktoré udržiavajú živý rybolov na celom svete a pomáhajú chrániť pobrežné komunity pred záplavami.
NOAA uvádza, že posledný globálny prípad sa začal 1. januára 2023 a masové bielenie koralov bolo doteraz zaznamenané v najmenej 83 krajinách a územiach.
V článku sa dočítate:
- kedy k bieleniu koralov dochádza,
- čo zvyšuje riziko vyblednutia koralov,
- že vedci zaviedli novú stupnicu výstrahy pred vyblednutím,
- aký dosah vedci predpovedajú.
Dlhodobý úpadok koralových útesov
K bieleniu dochádza vtedy, keď teplo zhorší metabolizmus koralov, čo spôsobí, že zbelejú, pretože sa zbavia symbiotických rias, ktoré im dodávajú živiny a farbu.
Vyblednutie neznamená, že koral odumrel, ale dlhodobé vyblednutie, ktoré je podľa vedcov častejšie a silnejšie v dôsledku rastúcich teplôt mora, ho môže zahubiť.
„Vyblednutie je závažnejšie, ak sú epizódy tepelného stresu intenzívnejšie alebo ak trvajú dlhšie,“ uviedol minulú stredu v e-maile Jörg Wiedenmann, morský biológ, ktorý vedie Laboratórium koralových útesov na Southamptonskej univerzite v Anglicku.
Podľa neho rastúce teploty na Zemi spôsobili, že bielenie koralov sa vyskytuje častejšie a trvá dlhšie. Dodal, že zmena a miešanie oceánskych prúdov môže tiež ovplyvniť regionálne teploty vody, čo ďalej zvyšuje riziko vyblednutia.
Vedci tvrdia, že od začiatku 80. rokov 20. storočia sa počet a závažnosť prípadov bielenia koralov zvýšili, pretože spaľovanie fosílnych palív zvyšuje teplotu planéty.
NOAA zdokumentovala prvé globálne bielenie koralov v roku 1998 a druhé v roku 2010. Počas tretej globálnej udalosti v rokoch 2014 až 2017 zase zažilo tepelný stres na úrovni bielenia 68 percent koralových útesov na svete.
„Častejšie prípady bielenia ponechávajú koralom málo času na zotavenie, čo vedie k dlhodobému úpadku koralových útesov,“ uviedla v e-maile Nicola Fosterová, morská biologička z Plymouthskej univerzity v Anglicku.
Hromadné bielenie sa často zhoduje s epizódami El Niño, globálnym klimatickým javom, ktorý zvyčajne zvyšuje teploty na Zemi. Tak to bolo v rokoch 1998 a 2016, ale tiež vlani, pričom rok 2024 bol najteplejším rokom v histórii meraní.
Smrteľná vlna horúčav
Oceány už roky neustále absorbujú zvyšujúce sa teploty, ale v rokoch 2023 a 2024 prudké teplotné rekordy znepokojili vedcov. Moria sa s otepľovaním stávajú aj kyslejšími, čo môže rozpúšťať kostry koralov a sťažovať ich rast.
V roku 2023 spôsobila prudká vlna morských horúčav pri pobreží Floridy dramatické vybielenie častí jediného živého koralového bariérového útesu na kontinente Spojených štátov, ktoré ohromilo odborníkov svojím rýchlym nástupom.
Horúce teploty spôsobili, že tkanivo koralov sa z ich kostry roztavilo tak rýchlo, že farba dokonca ani nestihla vyprchať.
Vyblednutie bolo zároveň také ničivé, že prinútilo vedcov z NOAA zaviesť novú stupnicu výstrahy pred vyblednutím - pridali tri kategórie, ktoré zohľadňujú vyššiu mieru úhynu koralov a úroveň vyblednutia. Nová stupnica siaha od úrovne 1, ktorá znamená výrazné vyblednutie, až po úroveň 5 – päťnásobok úrovne 1 – čo znamená, že koraly sa blížia k úhynu.
Pulzuje životom a farbami. Vedci pri Šalamúnových ostrovoch objavili najväčší koral na svete Čítajte Za začiatok blednutia koralov sa považujú štyri týždne s teplotou o jeden stupeň Celzia vyššou ako priemerné letné maximum.
Minulý rok zasiahla južné časti Veľkého bariérového útesu v Austrálii smrteľná vlna horúčav, ktorá ho po prvýkrát ohrozila veľkým úhynom. V roku 2016 zasiahlo hromadné bielenie 93 percent útesu, pričom v niektorých severných častiach zahynulo takmer 50 percent koralov.
Okrem straty prosperujúceho podmorského ekosystému však môže odumieranie koralov zhoršiť štruktúru útesu a spôsobiť, že komunity budú zraniteľné voči nebezpečenstvu záplav.
Napríklad na Floride pôsobia koralové útesy ako prirodzený nárazník energie búrok, ktorý môže chrániť pobrežie pred ničivými silami.
Nové prístupy na minimalizáciu blednutia
Podľa Wiedenmanna koralové útesy priamo alebo nepriamo podporujú tretinu všetkej morskej biodiverzity. „Ak koraly odumrú, tak sa táto podporná štruktúra, ktorá poskytuje potravu a domov, vytratí, v dôsledku čoho utrpia aj mnohé druhy,“ povedal.
Podľa štúdie z roku 2020 by zvyšujúca sa teplota povrchu mora a kyslé vody mohli do roku 2100 zlikvidovať takmer všetky prežívajúce biotopy koralových útesov.
„Ak nebudeme riešiť príčiny zmeny klímy a neznížime emisie zo spaľovania fosílnych palív, tak je budúcnosť koralových útesov a miliónov životov a živobytia, ktoré podporujú, veľmi ohrozená,“ povedala Fosterová.
Napriek tomu viacerí vedci uviedli, že odolnosť koralov poskytuje určitý dôvod na nádej.
Derek Manzello, ekológ z NOAA, ktorý koordinuje program Coral Reef Watch, v e-maile uviedol, že „chronický a všadeprítomný stres“ koralov núti výskumníkov a ochrancov prírody uvažovať o nových prístupoch na minimalizáciu blednutia.
„V žiadnom prípade to neznamená, že je čas vzdať sa nádeje v súvislosti s koralovými útesmi, keďže každoročne prinášajú ekonomike USA miliardy dolárov v podobe ekosystémových služieb,“ uviedol.
„Predkovia dnešných koralov prežili dopad asteroidu, ktorý vyhubil dinosaury na súši a mnoho živočíchov v mori,“ povedal Wiedenmann. „Ak sa nám teda podarí znížiť otepľovanie oceánov, koraly majú vždy šancu na obnovu.“
Na tejto správe sa podieľali aj Amudalat Ajasa a Scott Dance.
