Vedci objavili prvú kostru človeka z čias Rímskej ríše, ktorá nesie známky súboja s mačkovitou šelmou.
Ide o prvý európsky dôkaz o obľúbenej zábave starovekých Rimanov – hier venatio, v ktorých sa gladiátori postavili zoči-voči divým zvieratám.
Objav pritom nepochádza z rímskeho Kolosea, ako by sa dalo čakať. Súboj gladiátora s levom sa odohral pri starovekom meste Eboracum v dnešnom Anglicku.
Lovci šeliem
Rímska ríša v istom momente siahala od dnešného Anglicka po sever Afriky či Blízky východ. Ako sa rozmohol obchod s potravinami a iným tovarom, začali do centra Rímskej ríše privádzať aj exotické zvieratá – slony, levy, pštrosy či hrochy.
Generáli a panovníci dovezenými šelmami a nevídanými zvieratami z dobytých území preukazovali svoju moc. Často šlo aj o dary z nedobytých krajín ako Indie.
Veľmi rýchlo začali ľudia predvádzať zvieratá davom a ukazovať ich silu.
Zvieratá umiestnili do arén, kde predvádzali naučené triky, bojovali proti sebe, alebo sa stretli s gladiátormi – bojovníkmi, ktorí zabávali ľudí súbojmi na život a na smrť.
Jedným z prvých usporiadateľov hier venatio bol Marcus Fulvius Nobilior, ktorý ich zahrnul do svojich osláv ťaženia na Grécko v roku 186 pred naším letopočtom. Gladiátori sa počas lovu stretli s levmi a leopardmi.
V súbojoch venatio sa však objavovali aj slony, medvede, tigre, ťavy, leopardy, krokodíly či hrochy, ale aj menej exotické či menej hrozivé zvieratá ako jelene, kravy či zebry.
Venatio boli mimoriadne krvavé súboje a často brutálnejšie než samotné gladiátorské zápasy.
Napríklad Augustus sa pýšil tým, že počas jeho hier zomrelo až 3500 slonov. Pri oslavách po otvorení Kolosea zas údajne zomrelo až 9000 zvierat. Je však možné, že tieto údaje sú prehnané, presné počty zabitých zvierat nikto nepozná.
Rimania zvieratá iba zriedka chovali a rozmnožovali, pre hry venatio preferovali skôr divoké jedince. Hoci mnohé hry využívali aj miestne druhy ako psy či býky, exotické zvieratá lákali do arén väčšie davy ľudí.
