Už je to aj otravné, a, úprimne, o vládnom šarlatánovi človeka ani nebaví písať.
Konanie Petra Kotlára totiž pripomína viac akési volanie o pomoc, než zmysluplný príspevok do debaty o... vlastne o čomkoľvek. Na druhej strane, rozkošné je sledovať tú štátnu schizofréniu.
Tesná koaličná väčšina závisí od podobných indivíduí, takže ho tak nejako potrebujú. Zároveň je zábavné sledovať to ošívanie, keď musia nieže s ním, ale s jeho menom prebývať v jednej miestnosti.
Výsledkom sú potom všelijaké poradné orgány a pandemické skupiny na ministerstve zdravotníctva, do ktorých namiesto konšpicelebrít pozvú normálnych odborníkov – asi aby vyvažovali debatu.
Normálne chodiaci kubizmus.
Lenže keď tento Peťko s mikroskopom začne namiesto rečí o kukurici rozprávať o zastavení očkovania a začne ho spochybňovať kompletne, načim spozornieť.
Nielenže je platený z našich daní, tieto reči vychádzajú z úst oficiálneho predstaviteľa štátnej moci a tá ho – lebo stále splnomocnencuje – podporuje. Tu sa však bavíme už o všeobecnom ohrození, a tým by sa namiesto pánov v bielych plášťoch mali zaoberať orgány činné v trestnom konaní.
Nevraviac, že Kotlár má stále lekársky diplom.
Chcel by som ho totiž vidieť, ako takéto rečí rozpráva do očí lekárom, ktorých počas pandémie stiahli na covidové príjmy, ktorí museli vykonávať triáž; rozhodovať, komu, kedy a ako dokážeme poskytnúť dýchací prístroj. Ktorým sa pred očami dusili ľudia.
Predstavujem si, ako by to dopadlo, a nie je to pre splnomocnenca príjemná predstava. Lebo aj blúznenie s obrážtekmi na tabuli má nejaké hranice. Pochopil to, napokon, aj Trumpov antivaxerský minister zdravotníctva, ktorý nedávno nahneval svojich protiočkovacích fanúšikov tým, že podporil MMR vakcínu proti osýpkam. Pretože v Spojených štátoch na osýpky už umierajú deti.
