Aj v politike platia zákony.
Možno nie sú také exaktné ako vo fyzike a možno sa ani nedajú podobne experimentálne overiť, no trúfnem si povedať, že v politike platia zákony a zákonitosti podobne ako pri iných prípadoch ľudskej činnosti - a nakoniec vás dobehnú.
Jedno z takýchto pravidiel napríklad hovorí, že ak sa ako politik rozhodnete účelovo prebrať slovník a agendu extrémistov, nakoniec tým buď pomôžete autentickým extrémistom, alebo sa takýmto autentickým extrémistom stanete.
Vieme o tom desaťročia a pokojne by sme to mohli považovať za pravidlo.
Ďalším by bolo, že ak vytvoríte klanovú kultúru postavenú na boji so skutočným či domnelým nepriateľom, táto kultúra vás časom často a rada zožerie.
Ak si vychovávate voličov vďaka dezinformáciám, huckáte ich na boj proti vedeckým poznatkom a dôkazom a vytvoríte si zakonšpirovanú bázu odmietajúcu prakticky čokoľvek, budete mať veľký problém, ak budete od krajiny potrebovať nejakú disciplínu.
Robert Fico to teraz zažíva v prípade pandémie slintačky a krívačky. Keďže si svojich voličov vychoval na boji proti pravidlám počas covidu, dnešný pokus zvládnuť vírus mu to všetko spočíta.
Premiér si asi myslel, že naňho zákony politiky neplatia. Pravdepodobne si myslel, že on je ten jediný, ktorý dokáže osedlať hurikán – akurát zabudol, že keď ste v jeho strede, neznamená to, že ste v bezpečí.
