Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Podľa najnovšej štúdie starovekí Gréci a Rimania často parfumovali sochy.
Štúdia publikovaná v časopise Oxford Journal of Archaeology dopĺňa dôkazy o tom, že sochy boli pre ľudí žijúcich v staroveku viac než len kusy bieleho mramoru.
Dánska autorka štúdie, klasická archeologička Cecilie Bronsová, analyzovala staroveké texty a umelecké diela a zozbierala dôkazy o tom, že v starovekom Grécku a Ríme bolo bežné pomazať sochu parfumami a olejmi.
Sladká vôňa sôch
Hoci už v minulosti bádatelia objavili stopy takýchto praktík, Bronsová zistila, že starovekí Gréci namiesto metaforického očisťovania alebo skrášľovania vytesaného umenia doslova aplikovali na dôležité sochy parfumy alebo vonné oleje.
Tento rituál bol súčasťou „kosmesis“, praxe zdobenia sochy, píše Bronsová s tým, že sa neobmedzoval iba na sochy bohov a bohýň.
Na základe nápisov nájdených na ostrove Délos, kde sa tiež nachádzajú archeologické dôkazy o výrobe parfumov, autorka dospela k záveru, že prax kosmesis zahŕňala používanie húb a parfumovaného oleja na pomazanie sochy a vtieranie oleja alebo tuku do sochy ako pleťovej vody alebo balzamu.
Sochy mali mať sladkú vôňu ruží, medu, olivového oleja a iných vonných látok.
Doteraz nebolo známe, kde Marcus Aurelius písal svoje slávne dielo. Teraz našli tábor na dolnom Hrone Čítajte Šperky aj kvety
Výskum bol súčasťou interdisciplinárneho projektu „Sensing the Ancient World“, ktorý viedla Bronsová. Vedkyňa napísala, že vďaka danému projektu „uvidíme a pochopíme stredomorské umenie v úplne inom svetle“.
Predchádzajúci výskum zistil, že starovekí Gréci a Rimania nevnímali sochy rovnako ako moderná spoločnosť. Namiesto toho sochy maľovali, aby pôsobili realistickejšie, a dokonca ich zdobili šperkami, kvetmi a inými doplnkami.
Výsledkom bol multisenzorický zážitok, naznačuje autorka - taký, ktorý si možno len ťažko predstaviť cez priepasť tisícročí.
„Keď sa snažíme priblížiť a pochopiť staroveký zážitok zo sôch, musíme zapojiť nielen oči, ale aj predstavivosť a vedomosti o čuchových rozmeroch a zmysle pôvodnej inštalácie,“ uzatvára Bronsová.
