Prečo je vesmír nekonečným?
Podobné otázky asi poznáte: nás dobehla tento týždeň v štúdiu jedného zo slovenských rádií práve táto. Sedemročnému dieťaťu už ako odpoveď stačiť nebude, že keby ste hoc aj dnes nasadli do kozmickej rakety, na koniec kozmu nikdy nedorazíte.
Navyše, len z pohľadu prírodných vied je táto otázka všetkým, len nie triviálnou. Prvá polovica poctivej odpovede by totiž zahŕňala konštatovanie, že my v skutočnosti nedovidíme na koniec kozmu a čo sa nachádza za pozorovateľnou bublinou, môžeme len rôzne kvalifikovane hádať. Druhá polovica poctivej odpovede by dodala, že my vlastne nevieme, či je vesmír konečný alebo nekonečný.
Myslíme si, že to závisí od jeho topológie, jeho zakrivenia, ale dôkaz nemáme.
Lenže ono to v skutočnosti nie je tak úplne otázka určená iba prírodným vedám. A takýchto otázok je celkom dosť. Niekedy si myslíme, že na ne majú odpovedať fyzici alebo biológovia, ale ony takými nie sú. Typickou je trebárs hádka, kedy sa človek stáva človek (a následne teda, či alebo kedy je potrat v poriadku).
Aký je teda vesmír a prečo nie je iným? Je správnym? Je dobrým? Má nejaký cieľ?
Kozmológ vám možno rozpovie príbeh o veľkom tresku, pridá infláciu, rozpínanie, mix konštánt a vieru v izotropiu - ale toto to dieťa nemyslelo. Môžete sa mu pokúsiť vysvetliť, že priestor a čas mimo sústavy tvorenej samotným kozmom nemajú zmysel, že je to zle položená otázka a chybný myšlienkový rámec.
Ale zároveň to stále zostáva vzrušujúcou otázkou.
Existujú jednoducho problémy, ktoré narážajú hranice prírodných vied, napriek tomu, že sa na prvý pohľad takými nejavia. Pýtajú sa na zmysel. Na účel a na etické rámce. Ich podstatou sú voľby, rozhodnutia alebo naše definície.
