Mala to byť konštanta, ale nie je. Záhada mení základnú fyziku

Všetci v čosi veríme.

Ja napríklad verím, že vesmír okolo nás môžeme spoznať. Môžeme ho spoznať preto, že sa riadi nejakými pravidlami, ktoré zvyčajne voláme prírodné zákony. A tieto zákony sú univerzálne, konzistentné a všeobecne platné.

Akurát to posledné nemusí byť pravda.

Už niekoľko rokov sa vo vedeckých kruhoch špekuluje, že – ak to zoberieme naozaj zoširoka – niektoré prírodné pravidlá sa môžu meniť. Že na rôznych miestach kozmu (nielen za rôznych podmienok) by hypoteticky mohli platiť odlišné prírodné zákony. Alebo že tieto prírodné zákony by sa mohli vyvíjať v čase.

Napríklad, ak by sa menili zložky, ktoré sme považovali za konštanty. Trebárs taký vplyv takzvanej tmavej energie, a následne aj rozpínanie sa kozmu.

Bez toho, aby som sa na tomto mieste púšťal do väčších podrobností, presne toto naznačujú, a slovo náznak je absolútne kľúčovým (má 2,8 až 4,2 sigma, objav vyžaduje 5 sigma), keďže stále nejde o objav, výsledky arizonského experimentu DESI. Kombinované výsledky zatiaľ ukazujú, že dopady tmavej energie sa časom oslabujú. A to, okrem iného, znamená, že einsteinovská fyzika narazila na svoje hranice.

Konečne.

Vieme, že naše predstavy o fungovaní kozmu sú v praxi dobré, ale veľmi obmedzené. Posledné roky (nielen) fyzici pátrajú po novej fyzike, vykročení za takzvaný štandardný model.

Niektorí skúmajú drobný svet častíc a hľadajú medzi nimi anomálie, ktoré by nám mohli otvoriť dvere k fascinujúcim objavom kdesi za zrkadlom. Iní sa nepozerajú na to najmenšie, ale, naopak, na to najväčšie, čo nás v kozme obklopuje: pohyby galaxií a predpokladané dôsledky tmavej hmoty aj energie.

Nová analýza dát zozbieraných za tri roky, ktorá v sebe nesie prieskum 15 miliónov galaxií a ktorú vedci skombinovali s predchádzajúcim výskumom mikrovlnného pozaďového žiarenia, supernov a fenoménu známeho ako gravitačná šošovka, ukázala, že štandardný kozmologický model tieto výsledky nedokáže uspokojivo vysvetliť. S dátami sa však najlepšie zhoduje model, ktorý hovorí, že vplyv tmavej energie sa v čase mení: a takáto kozmologická konštanta konštantou vlastne nie je.