Zničenie ukrajinskej priehrady spustilo toxickú časovanú bombu, tvrdia vedci

Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.

Zničenie ukrajinskej Kachovskej priehrady odkrylo na dne sedimenty obsahujúce viac ako 90-tisíc ton toxických ťažkých kovov, čo podľa vedcov spustilo toxickú „časovanú bombu“.

Trhlinu v mohutnej stavbe zo sovietskej éry, ktorá bola od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v rukách Rusov, vytvoril výbuch zo 6. júna 2023.

Ukrajinské aj Ruskom okupované obce pozdĺž rieky Dneper následne zasiahli záplavy, ktoré si vynútili hromadnú evakuáciu a zanechali po sebe desiatky mŕtvych.

Príval vody z jednej z najväčších európskych nádrží tiež zasiahol miestnu flóru a faunu a narušil krehké ekosystémy na brehu rieky a v Čiernom mori.

Priemyselné znečisťujúce látky, nespracované odpadové vody a odpad zo zaplavených tovární a miest nižšie po prúde rieky sa zase dostali do rieky a kontaminovali pitnú vodu a ornú pôdu.

A v neposlednom rade stúpajúca voda, ktorá v niektorých oblastiach dosahovala hĺbku piatich metrov, zakryla vyznačené mínové polia a rozniesla výbušniny na nové miesta.

Z útoku sa obe strany – Rusko aj Ukrajina – vzájomne obviňujú. Vojnové zničenie priehrady by totiž predstavovalo porušenie Ženevských konvencií. Hodnotenia západných spravodajských služieb a viaceré nezávislé vyšetrovania však poukázali na zodpovednosť Ruska.

Výstavba bariér

Keď voda opadla, niektorí Ukrajinci sa vrátili do svojich domovov v záplavovej oblasti, ale podľa štúdie uverejnenej nedávno v časopise Science však hrozba pretrváva.

Keďže novoobnažené sedimenty na dne Kachovskej priehrady erodujú, hrozí, že dážď a sezónne záplavy odnesú do vodných zdrojov desiatky tisíc ton toxických ťažkých kovov prítomných v pôde, čo ohrozuje miestne obyvateľstvo.

Vzhľadom na pokračujúcu vojnu zostáva otvorenou otázkou, čo sa s touto lokalitou stane ďalej. „Najnovšie zistenia by sa mali zohľadniť pri plánovaní budúcnosti tejto nádrže,“ povedala Oleksandra Šumilová, jedna z autoriek štúdie.

Niekoľko mesiacov po záplavách pozorovali výskumníci na monitorovacích miestach pozdĺž rieky vysoké koncentrácie znečisťujúcich látok – vrátane zinku, medi, arzénu, kobaltu a ropných produktov. Nikel a zinok, ktoré výskumníci našli vo vysokých množstvách v nádrži, sa používajú v ochranných náteroch kovových súčiastok – a vo veľkých množstvách sú pre ľudí toxické.

Vystavenie nerozložiteľným ťažkým kovom môže poškodiť mozog, pečeň, imunitný systém a srdce a viesť k vrodeným poruchám.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Washington už má záujem aj o ukrajinské elektrárne. Spravodajstvo bude Ukrajine poskytovať naďalej Čítajte 

Prítomnosť ťažkých kovov v nádrži pochádza od veľkých priemyselných znečisťovateľov a poľnohospodárskych koncernov pozdĺž Dnepra, proti prúdu rieky, vrátane tovární, baní a metalurgických závodov.

Priemyselná výroba a hutníctvo patria medzi najväčšie priemyselné odvetvia na Ukrajine.

Predtým sa ťažké kovy absorbovali do sedimentov na molekulárnej úrovni, čo bránilo ich uvoľňovaniu späť do nádrže. Teraz, keď sa voda vypustila, však podľa Šumilovej hrozí, že kontaminanty budú absorbované vegetáciou a presunú sa do miestneho potravinového reťazca.

Dokument odporúča rozsiahlu výstavba dvoch bariér, každej s dĺžkou 15 kilometrov, ktoré by ohraničili časti nádrže, ktoré sa opakovane zaplavujú, s cieľom bojovať proti šíreniu ťažkých kovov.

Autori dokumentu však píšu, že toto úsilie sa nemôže bezpečne začať, kým sa neskončí vojna. Daná oblasť zostáva pod ruskou kontrolou.

Environmentálne dôsledky

Na predtým zaplavených miestach znovu vyrašila flóra, ktorá pokryla novoodkryté časti nádrže a minuloročné fotografie zase ukazujú stopy divých zvierat, ktoré sa predierali riedkou vegetáciou.

Podľa vedcov ide o nádejné znamenie.

„Z tohto pohľadu je celá myšlienka obnovy vodnej elektrárne zlá, pretože by teraz išlo o nový environmentálny zásah, ktorému sa chceme vyhnúť,“ povedal Olexi Pasjuk, výkonný riaditeľ Ecoaction, skupiny na ochranu životného prostredia na Ukrajine.

Výskumníci však varujú, že aj keď sa ekosystémy v okolí priehrady obnovujú, naďalej pretrvávajú riziká spojené s invazívnou, agresívnou alebo nepôvodnou flórou a faunou, ktorá sa zmocňuje záplavového územia.

Podľa správy, ktorú vypracovala OSN a ukrajinská vláda a ktorá bola zverejnená v októbri 2023, sa celkové náklady na škody a straty spôsobené touto udalosťou odhadujú na takmer 14 miliárd dolárov. Medzitým sa vyhliadky na rekonštrukciu a obnovu – najmä vzhľadom na pokračujúce boje – zdajú byť slabé.

„Obnova alebo sanácia životného prostredia, ktorá si vyžaduje značný ľudský vklad, je nákladná a časovo náročná a po ozbrojených konfliktoch má často nízku prioritu,“ povedal Doug Weir, riaditeľ britskej organizácie Conflict and Environment Observatory, ktorý zničenie priehrady označil za „environmentálne najškodlivejší incident“ doterajšej vojny na Ukrajine.

„Oblasti, kde existuje značné riziko ďalších škôd spôsobených bojmi, budú mať problém prilákať aj to málo zdrojov, ktoré tam sú.“

Pri ekologickom hodnotení vplyvu záplav výskumníci modelovali tok vody po výbuchoch na priehrade a porovnávali ho s fotografiami, videami a satelitnými snímkami záplav. Okrem toho analyzovali údaje zozbierané v teréne vrátane vzoriek vody a pôdy a fotografií z územia v okolí rieky.

V niektorých oblastiach prívalová povodňová vlna vytrhla zo zeme vegetáciu. Na iných miestach boli korytá riek pokryté bahnom, ktoré pochovalo biotopy zvierat.

Podľa odhadov výskumníkov sa populácia malých hlodavcov v tejto oblasti pravdepodobne znížila o 20 až 30 percent, čo ohrozilo aj predátory, ktoré sú od nich závislé. V iných častiach rieky mohli vyhynúť celé generácie rýb a niektoré druhy malých živočíchov.

Vypúšťanie sladkej vody do Čierneho mora, do ktorého sa Dneper vlieva, zároveň „nepochybne“ ovplyvnilo morský život, píšu výskumníci.

„Ak sa bude útočiť na ďalšie priehrady, tak by mohli byť ľudské obete a škody na životnom prostredí katastrofálne,“ píšu autori článku.

„Ochrana priehrad vo vojenských zónach by mala byť prioritným záujmom medzinárodného práva vzhľadom na to, že narušenie priehrad v dôsledku konfliktu môže mať rozsiahle a dlhodobé environmentálne dôsledky.“

Bezprostredné prežitie

Prebiehajúce boje prakticky znemožnili obnovu a rekonštrukčné práce. Osobne však ovplyvnili aj niektorých vedcov a vedkyne, ktorí študujú životné prostredie na Ukrajine.

Článok Science je venovaný pamiatke jednej z nich: Ľudmily Ševcovovej, hydrobiologičky, ktorá zahynula pri raketovom útoku v Kyjeve. A hoci Ševcovová nepracovala priamo na novom článku, jej práca podľa Šumilovovej prispela k údajom, ktoré boli v štúdii použité.

V každom prípade tak, ako sa ekosystémy v okolí priehrady začali pomaly obnovovať, aj Ukrajinci sa napriek hroziacim ekologickým rizikám vrátili do blízkych domov a na polia.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Skutočne pálil Azov Trumpovu figurínu? Ako ruská propaganda nakazila umelú inteligenciu Čítajte 

„Ľudia sa veľmi rýchlo vrátili do týchto opustených oblastí,“ povedal Pasjuk. Spolu s organizáciou Ecoaction sa snažili osloviť komunity po celej Ukrajine, kde sa ľudia vracali na nebezpečnú pôdu.

Pasjuk dúfal, že obyvateľov upozorní na míny a znečistenú pôdu a presvedčí ich, že pôdu treba zachovať nedotknutú alebo ju aspoň odborne odmínovať, ale podľa jeho slov bol o to malý záujem.

„Je veľmi ťažké očakávať, že by sa ľudia zaujímali o možné dlhodobé dosahy na zdravie v situácii, keď ide o ich bezprostredné prežitie,“ dodal.