CANBERRA. Austrálski výskumníci v najnovšej štúdii objavili súvislosť medzi ochoreniami srdca a horúcim počasím. Predpovedajú, že pokiaľ bude trend klimatickej zmeny naďalej pokračovať, miera úmrtí na kardiovaskulárne choroby by sa mohla do roku 2050 zdvojnásobiť.
"Keď je horúco, naše srdce musí pracovať intenzívnejšie, aby nám pomohlo ochladiť sa. Tento navýšený tlak môže byť nebezpečný, najmä pre ľudí so srdcovými ochoreniami," uviedol profesor Peng Bi z Univerzity v Adelaide.
"Hoci sa naša štúdia zameriava na Austráliu, prepojenie medzi vyššími teplotami a zvýšeným kardiovaskulárnym rizikom je zdokumentované celosvetovo," dodal.
Štúdia publikovaná vo vedeckom časopise European Heart Journal pracovala s dátami Austrálskej databázy zaťaženia chorobami. Autori štúdie vypočítali, že približne 7,3 percenta umrtí na srdcové ochorenia mohlo súvisieť s extrémnymi teplotami.
Kardiovaskulárne ochorenia spôsobené horúcim počasím Austrálčanom podľa vedcov medzi rokmi 2003 a 2018 v priemere ročne "vzali" kumulatívnych 49.483 rokov života.
Štúdia predpovedá, že toto číslo môže do roku 2050 narásť dvoj- až trojnásobne v závislosti od rôznych scenárov vývoja emisií skleníkových plynov, ktoré priniesol Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy.
Scenár s nižšími emisiami počíta s priemernou stratou 139 828 rokov života ročne pre kardiovaskulárne ochorenia do roku 2050. V scenári s vyšším množstvom emisií sa to môže zvýšiť až na 161 095 rokov.
