Posledný štvrťrok 2024 bol pre slovenskú vedu rušný, pokiaľ ide o uznanie vedcov a vedkýň za ich prácu. Začalo to s ESET Science Award, pokračovalo to ocenením odborníkov a odborníčok zo Slovenskej akadémie vied (SAV) vo svojich odboroch.
Slovenskí egyptológovia sa z Egypta vrátili s významnými nálezmi z poslednej sezóny, polyméroví vedci vytvorili elastický model DNA a podali si žiadosť o patent, materiáloví vedci zas jeden získali v mechanochémii.
V tomto prehľade nájdete aj výber výskumov realizovaných na univerzitách a v iných inštitúciách, ktoré sa okrem iného týkajú bioplastov, ktoré robia z Trenčína energeticky efektívnejšie mesto, ako aj vedecké príbehy, ktoré sa objavili na webe Slovak Spectator.
Tento prehľad úspechov vedy na Slovensku zostavujeme pravidelne. Ak chcete vedieť, čo robia vedci na Slovensku a slovenskí vedci v zahraničí, prihláste sa na odber newslettera Slovak Science (v angličtine), ktorý čitatelia dostávajú bezplatne štyrikrát do roka.
Rozhovory s víťazmi ESET Science Award
Minulý október toto ocenenie opäť upriamilo pozornosť na výnimočných vedcov a vedkyne na Slovensku.
Hlavnú kategóriu vyhrala informatička Mária Bieliková z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií. Vo svojom výskume sa okrem iného zameriava na interakciu človeka s počítačom či dôveryhodnosť AI.
Na začiatku bola počítačová myš, potom prišlo pero, potom gestá. Pokiaľ ide o jazyk, ľudia potrebovali kľúčové slová a počítač pochopil, ako s nimi komunikovať. Teraz môžeme komunikovať so strojmi pomocou nášho vlastného jazyka, ale to znamená, že musíme rozpoznať nuansy tejto komunikácie, povedala Bieliková v rozhovore.
Igor Farkaš, ktorý získal ocenenie v kategórii Výnimočná osobnosť vysokoškolského vzdelávania, patrí medzi popredných slovenských odborníkov na AI. Pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave a výskum v robotike, ktorý so svojím tímom robí, je v krajine jedinečný.
„Roboty by mali byť také, že nás vnímajú ako ľudí a sú veľmi citlivé na naše signály. Nechceme, aby sa ľudia prispôsobovali robotom, ale aby sa roboty prispôsobili nám. Aby nám ich správanie vyhovovalo, aby bolo zrozumiteľné a hlavne dôveryhodné,“ povedal v rozhovore.
V kategórii Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov udelili cenu fyzikovi Františkovi Hermanovi, ktorý skúma supravodivosť. Pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Po dokončení postdoktorandského štúdia vo Švajčiarsku sa vrátil, pretože chcel pracovať na vlastnom projekte. Okrem toho dúfa v svet, ktorému nebude treba pripomínať dôležitosť vedy. V rozhovore sa podelil o svoj názor na to, čo to znamená a čo s tým robiť.
Cenu verejnosti získal onkológ Michal Mego. Je prednostom II. Onkologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného onkologického ústavu v Bratislave. Pred nástupom do funkcie pracoval v zahraničí a znalosti, ktoré získal, využil pri založení Jednotky translačného výskumu.
V rozhovore priblížil, čo mu dala práca v zahraničí, čo je úlohou Jednotky translačného výskumu, ako aj o tom, ako sa pacienti zapájajú do onkologického výskumu.
Mária Bieliková. (zdroj: TASR)Ďalšie dieliky skladačky menom staroveký Egypt
Slovenskí egyptológovia v rámci spoločnej poľsko-slovenskej misie skúmajú archeologickú lokalitu Tell el-Retábí v delte Nílu od roku 2007. Za faraónskych čias bola súčasťou systému pevností, ktoré chránili Egypt pred rôznymi ázijskými a beduínskymi kmeňmi. Poskytovala tiež prístup k surovinám a zásobám vody.
V priebehu 14 sezón výskumu priniesli viaceré objavy, ktoré doplnili poznatky o starovekom Egypte.
„Nálezy vyplnili medzery vo vedomostiach o Hyksósoch, o vzniku Novej ríše pred približne 3550 rokmi, biblickej histórii, opevneniach, stavebnom inžinierstve, vojenskej logistike, faune a flóre, klimatických zmenách, obchode vo východnom Stredomorí, umení, náboženstve a ďalších oblastiach,“ povedal Jozef Hudec z Ústavu orientálnych vied Slovenskej akadémie vied a vedúci slovenskej časti misie.
Uplynulú jeseň ukončili svoju 14. sezónu. Okrem toho, že sa dozvedeli viac o architektúre niekdajšej pevnosti, pokračovali aj vo výskume nálezov z predchádzajúcich sezón, vrátane hyksóskeho hrobu, v ktorého jame sa našli pozostatky pochovaného osla. Tento objav je podľa Hudeca veľmi významný. Viac sa dozviete tu.
Slovenskí egyptológovia so slovenskou veľvyslankyňou v Egypte Lenkou Mihálikovou (tretia zľava uprostred). Jozef Hudec je piaty zľava uprostred. (zdroj: Veronika Verešová)Uznanie pre vedcov a vedkyne
Do správnej rady Academia Europaea bol zvolený Martin Kahanec, zakladateľ a vedecký riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce.
Okrem toho bol vymenovaný za jej viceprezidenta. Inštitúcia v podstate slúži ako celoeurópska akadémia vied. Podľa medzinárodného úložiska ekonomických publikácií RePEc je Kahanec najproduktívnejším slovenským ekonómom a patrí medzi 9 percent najlepších v Európe. Vo svojom výskume sa okrem iného zameriava na hospodársku politiku, ekonomiku práce a obyvateľstva, migráciu.
Za prínos v oblasti výskumu svetelného znečistenia za posledných 15 rokov získal profesor Miroslav Kocifaj z Ústavu stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied cenu Galileo.
Medzi jeho prínos patrí dôležitý výskum difúzneho pozadia jasu nočnej oblohy, ktorý pomohol lepšie pochopiť svetelné znečistenie a jeho vplyv na životné prostredie. Cenu dostávajú jednotlivci, skupiny a komunity, ktoré sa snažia zachovať nočné prostredie na celom svete. Je to prvýkrát, čo cenu získal slovenský vedec a druhýkrát za 21 rokov od vzniku, čo ju získal niekto z bývalého východného bloku.
Vedeckej riaditeľke Ústavu experimentálnej endokrinológie Centra biomedicínskeho výskumu SAV Daniele Gašperíkovej udelili cenu Slovenskej endokrinologickej spoločnosti a Českej endokrinologickej spoločnosti za dlhoročný prínos v systematickom výskume tejto oblasti. V centre vedie tím, ktorý študuje monogénny diabetes, monogénnu obezitu, genetiku primárnych mitochondriopatií a dedičnú stratu sluchu. Významne prispela aj k štúdiu etiológie chorôb, za čo získala viacero ocenení.
Gašperíková nie je jediná z Centra biomedicínskeho výskumu, kto dostal ocenenie. Sečanského cenu, ktorú udeľuje Obezitologická sekcia Slovenskej diabetologickej spoločnosti, udelili profesorke Barbare Ukropcovej a doktorovi Jozefovi Ukropcovi.
Barbara Ukropcová je zakladateľkou a vedúcou Centra pohybovej aktivity a Centra pre manažment obezity. Jej výskum sa zameriava na systémové, bunkové a molekulárne integračné mechanizmy adaptívnej odpovede organizmu na cvičenie. Ide o prvé centrum svojho druhu na Slovensku, ktoré má akreditáciu Európskej asociácie pre štúdium obezity.
Jozef Ukropec vedie Oddelenie výskumu metabolizmu a špecializuje sa na molekulárne mechanizmy, ktoré regulujú metabolizmus v energeticky náročných situáciách, ako je prispôsobenie sa chladu, nedostatok alebo prebytok energie, alebo intenzívna svalová práca. V roku 2021 bol tiež nominovaný na cenu ESET Science Award.
Daniela Gašperíková. (zdroj: TASR)Prehľad ďalších výskumných a vývojových aktivít na vysokých školách a SAV:
- Polymérni vedci vytvorili elastický model DNA; Slovenská akadémia vied. Je ťažké nájsť model DNA, ktorého by sa človek mohol dotknúť a vidieť jeho skutočné mechanické a štrukturálne vlastnosti. Existujúce modely sú často nepresné vo viacerých ohľadoch. Slovenským vedcom sa teraz podarilo vytvoriť jeden elastický, ktorý nemá známe nedostatky a presne zobrazuje kľúčové vlastnosti DNA. SAV podala na model slovenskú prioritnú patentovú prihlášku. Prečítajte si viac tu.
- Vedcom SAV sa podarilo výrazne znížiť tepelný odpor HEMT tranzistorov; Elektrotechnický ústav SAV a Slovenská technická univerzita. Slovenský tím spolu s čínskymi kolegami dosiahol významný pokrok v technológii tranzistorov s vysokou pohyblivosťou elektrónov pripravených z polovodiča GaAs. Tieto zariadenia sú kľúčové pre využitie vo vesmíre a obranných technológiách, v komunikácii a kvantovej výpočtovej technike. Prečítajte si viac tu.
- Čistenie odpadových vôd pomocou inovatívnych nanomateriálov: Objasnenie mechanizmov; Univerzita Komenského; vedúci výskumník Olivier Monfort. Odpadové vody z obcí, priemyslu, poľnohospodárskych činností by sa mali pred vypustením do životného prostredia čistiť. Súčasná technológia však v tomto smere nie je stopercentne účinná. Vedci z UK skúmajú nanomateriály s cieľom zvýšiť účinnosť pri využití pokročilých oxidačných procesov, keďže tieto môžu byť integrované do súčasných technológií. Prečítajte si viac tu.
- Vývoj inovatívnych zeleninových čipsov v Potravinovom inkubátore SPU; Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre; vedúca výskumníčka Adriana Kolesárová. Tím z univerzitného výskumného centra AgroBioTech sa prebojoval do finále súťaže Challenger Science, ktorú organizuje Nadácia ESET a Európsky inovačný a technologický inštitút. Prišli na spôsob, ako vyrobiť zeleninové čipsy s menším množstvom soli, oleja a bez vyprážania, pričom sa zachovajú vitamíny, minerály a vlákniny. Prečítajte si viac tu.
- Abnormálna nervová regulácia u pacientov s ochorením globus pharyngeus; Univerzita Komenského; vedúci výskumník Peter Lipták. Globus je pocit, že človek má niečo v krku, hoci v skutočnosti to tak nie je. Príčina zatiaľ nie je známa, predpokladá sa, že úlohu zohráva kombinácia faktorov. Táto štúdia je spoločná práca klinického pracoviska a teoretického ústavu. Vedci zistili, že pacienti s globusom majú abnormálne nevedomé reakcie na stres, čo môže ovplyvniť ich symptómy. Prečítajte si viac tu.
- Materiáloví vedci SAV získali cenný patent; Ústav materiálového výskumu SAV. Vedci získali dôležitý patent v oblasti mechanochémie, v ktorej sa chemické reakcie uskutočňujú mechanickými silami, ako je drvenie, mletie alebo miešanie. Ich výskum zahŕňa špeciálny typ miešania, ktorý na generovanie mechanickej sily využíva akustickú energiu. Prečítajte si viac tu.
- skQCI - Slovenská kvantová komunikačná infraštruktúra; Univerzita Komenského, SAV, Medzinárodné laserové centrum, Slovenské národné centrum kvantových technológií; vedúci vedecký pracovník Miroslav Grajciar. Cieľom projektu je vybudovať bezpečnú kvantovú komunikačnú infraštruktúru, ktorá bude slúžiť ako základ pre slovenskú národnú kvantovú sieť. Prečítajte si viac tu.
- Štylistika multimodálnej virtuálnej komunikácie; Univerzita Komenského; vedúci výskumník Michal Zoller. Vzhľadom na to, že veľká časť našej každodennej komunikácie prebieha prostredníctvom digitálnych technológií, projekt skúma, ako sa v elektronickom prostredí mení komunikácia a ako sa musí zmeniť aj jej bežné, ale aj vedecké vnímanie, aby sme v ňom mohli zdravo fungovať.
- Rastliny popri cestách na Slovensku; Univerzita Komenského; vedúca výskumníčka Božena Šerá. Invázny druh amorpha fruticosa, ktorý pochádza zo Severnej Ameriky, sa vysádzal na spevnenie pôdy pozdĺž okrajov ciest. Schopnosť tohto druhu sa rýchlo reprodukovať a rásť však znamená, že môže vytlačiť pôvodnú vegetáciu a znížiť biodiverzitu. Táto práca skúmala jeho rozšírenie po všetkých slovenských diaľniciach a rýchlostných cestách. Prečítajte si viac tu.
- Smerom k udržateľnému využívaniu pôdy v kontexte zmeny klímy a biodiverzity v Európe; Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre; vedúca výskumníčka Danka Moravčíková. Projekt skúma, čo stojí za rozhodnutiami pre určitý spôsob využívania pôdy a ako možno tieto rozhodnutia usmerniť tak, aby mali spoločenský prínos. Výskumníci zozbierali najnovšie údaje o využívaní pôdy v celej Európe a vytvorili databázu pre európske krajiny, aby ukázali stav a vytvorili usmernenia. Prečítajte si viac tu.
- Medzinárodná spolupráca v oblasti psychológie klímy: Údaje týkajúce sa zmeny klímy zo 63 krajín; Univerzita Komenského; vedúci slovenský výskumník Andrej Findor. Cieľom projektu bolo pomôcť pochopiť psychológiu verejnej mienky o klimatických zmenách. Tento súbor údajov možno použiť na ďalšie pochopenie psychologických, demografických a národných faktorov spojených s klimatickými opatreniami na individuálnej úrovni a ich rozdielov medzi krajinami. Prečítajte si viac tu.
- Interakcia aspektuálnych hodnôt v medzijazyku hovoriaceho slovanským, germánskym a románskym jazykom; Univerzita Komenského; vedúci výskumník Tomáš Hlava. Cieľom projektu je študovať, ako sa vyvíjajú slovesné kategórie času a vidu v medzijazyku študentov angličtiny a taliančiny.
Ďalšie príbehy slovenskej vedy na Spectator.sk:
VESMÍR: Slovenský kozmický priemysel sa čoraz viac rozbieha, pričom buduje na predchádzajúcich úspechoch. Slovenské firmy majú viac príležitostí, pričom jedna vyslala svoj malý satelit na obežnú dráhu, aby pokračovala v astronomických pozorovaniach svojho úspešného predchodcu.
ASTRONÓMIA: Slovenský astronóm pomohol objaviť hviezdu, ktorá zničila svoju vlastnú planetárnu sústavu. Pre novú štúdiu boli dôležité aj pozorovania z Vysokých Tatier.
VZDELÁVANIE: Ocenená učiteľka Martina Gánovská rozpráva pre The Slovak Spectator o svojom praktickom prístupe k učeniu, o tom, čo učí svojich študentov, aj o projekte NASA, do ktorého sú zapojení. Jej študenti napríklad prekonávajú klimatickú úzkosť hľadaním riešení.
ARCHEOLÓGIA: Nedávny objav na južnom Slovensku odhalil medzery v našich poznatkoch o výskyte keramiky v strednej Európe. Vyše dve desiatky úlomkov, ktoré vedci našli, boli zhruba o 300 rokov staršie ako predchádzajúca známa keramika v regióne. Prekvapivé je, že keramiku nevyrábali roľníci, ktorí sa usadili, ale lovci a zberači, ktorí sa presúvali z miesta na miesto.
PREHĽAD: Lepšia detekcia rakoviny, liečba cukrovky a ďalšie výskumy slovenských vedcov, ktorí sa snažia zlepšiť životy ľudí.
Tento článok vznikol s podporou ESET Foundation, ktorá každý rok udeľuje ocenenie ESET Science Award výnimočným vedcom a vedkyniam.
