Telekom vo svojej najnovšej kampani k mobilnej Supersieti vzdáva hold Slovákovi, ktorý položil základy bezdrôtovej komunikácie. Ukazuje tak, že máme byť na čo hrdí, a že šikovní odhodlaní Slováci a Slovenky môžu dobyť svet.
Dokážete si ešte predstaviť svet bez okamžitého spojenia? Dnes stačí pár klikov a môžeme komunikovať s kýmkoľvek na druhej strane planéty. Vedieť na počkanie o všetkom, čo sa deje v rôznych kútoch sveta. Na začiatku 20. storočia však bola predstava „správ vo vzduchu“ takmer magická a prenos informácií sa spoliehal výlučne na káble a drôty.
Slovenský kňaz a vizionár Jozef Murgaš však veril, že informácie sa dajú prenášať aj inak – rýchlejšie, neviditeľne a vzduchom. Hoci pochádzal z malej dediny Tajov pri Banskej Bystrici, jeho ambície siahali ďaleko za hranice rodného kraja. Emigroval do Ameriky, kde sa popri duchovnej službe venoval vedeckému výskumu a experimentoval s bezdrôtovou komunikáciou. Predbehol svoju dobu nielen odvahou myslieť inak, ale aj svojimi vynálezmi, ktoré položili základy bezdrôtovej komunikácie. Napriek tomu sa jeho meno hľadá v učebniciach dejín ťažko. Aj keby si zaslúžil miesto vedľa Teslu či Marconiho.
Vďaka technológii ChatGPT sme mohli viesť fiktívny rozhovor s Jozefom Murgašom a zistiť, ako hodnotí dnešnú éru internetu, a čo by odkázal tým, ktorí sa obávajú nových digitálnych objavov.
Vo svojej dobe ste boli nielen kňazom, ale aj vynálezcom. Nebolo to vtedy neobvyklé?
Veda a viera nemusia byť v rozpore. Boh dal človeku rozum, aby tvoril a posúval hranice poznania. Aj mnohí ďalší kňazi boli vedcami. Napríklad Gregor Mendel položil základy genetiky a Mikuláš Kopernik bol astronóm. Popri šírení viery sme ľuďom prinášali aj vzdelanie a vedecké objavy. Práca v oblasti fyziky a elektromagnetizmu mi tiež pomohla lepšie porozumieť fungovaniu sveta.
Laboratórium vo Wilkes-Barre v Pennsylvánii/Zdroj: Klub Jozefa Murgaša a J.G.TajovskéhoAké boli vaše ambície, keď ste začali experimentovať s bezdrôtovou telegrafiou?
Vždy som veril, že komunikácia nemá mať hranice. Keď som v Amerike videl, ako sa drôty telegrafu ťahajú naprieč krajinami, premýšľal som, prečo sa viažeme na káble. Chcel som prenášať správy rýchlejšie, spoľahlivejšie, aby boli dostupné aj v odľahlých oblastiach. Ľudia by totiž mali mať čo najjednoduchší prístup k informáciám.
V roku 1905 sa vám podaril prvý bezdrôtový prenos telegrafných značiek na vzdialenosť 30 kilometrov. S čím ste sa museli pri tomto experimente popasovať, aby bol napokon úspešný?
Najväčšou výzvou bolo zabrániť rušeniu a zabezpečiť, aby signál zostal čistý a dobre zrozumiteľný aj na veľkú vzdialenosť. V tom čase dokázal Marconiho systém preniesť signál nad vodnou hladinou oceánu, ale nedokázal preniesť signál bez rušenia nad pevninou.
Musel som preto vymyslieť niečo, čo by túto prekážku odstránilo. Inšpiráciou mi bol aj pokus Nikola Teslu, ktorý v roku 1896 verejne vykonal bezdrôtový prenos energie nad pevninou. Nebol to však prenos správ. Ja som vynašiel „Tón systém“.
V čom bol Tón systém revolučný? Viete mi popísať jeho fungovanie?
Odstránil bodku a čiarku Morseovej abecedy a nahradil ich vyšším a nižším tónom. Tým som jednak dokázal skrátiť dĺžku prenosu a vytvoril som moduláciu nosného signálu vyšším a nižším tónom tak, že všetky rušivé vplyvy sa na prijímacej strane oddelili.
A to už bol len krôčik k prvému pokusu prenosu ľudskej reči v éteri.
Do spomínaného „Tón systému“ som totiž namontoval telefónnu membránu, na ktorú narážal hlas, takže to pôsobilo ako mikrofón. Následne som vytvoril moduláciu ľudského hlasu tak, že som moduloval nosnú frekvenciu rotačného iskrišťa a tento signál prechádzal do antény vo Wilkes Barre, odkiaľ boli vysielané elektromagnetické vlny do éteru.
Práve tam zazneli moje slová: Počujete ma? Počujete ma? Počuje ma niekto?
Vyvinuli ste nový spôsob bezdrôtového prenosu správ – tónovú telegrafiu. V mnohých ohľadoch lepší ako vtedajšie technológie, no neujal sa v bežnej praxi. Čo sa s ním stalo?
Môj systém bol rýchlejší a spoľahlivejší ako Marconiho riešenie. Kvôli vojne a politickým okolnostiam som ho nemohol ďalej rozvíjať. Americká vláda zhabala moju stanicu v Pensylvánii na vojenské účely a moje patenty sa nevyužili tak, ako som si predstavoval. Napriek tomu verím, že som svojou prácou prispel k pokroku v bezdrôtovej komunikácii.
Aké prekážky, okrem technických, ste ako vynálezca museli prekonať?
Tou najväčšou bola nedôvera. Predstavte si, že v malej slovenskej dedine poviete ľuďom, že sa dajú posielať správy vzduchom, bez drôtov. Pozerali by sa na vás ako na čarodejníka. Podobne to bolo aj v Amerike, kde nebolo jednoduché presadiť sa bez správnych kontaktov.
Verejná skúška Tón systému/Zdroj: Klub Jozefa Murgaša a J.G.TajovskéhoKeby ste dnes mohli pokračovať vo svojom výskume, čo by ste chceli objaviť?
Rád by som sa venoval ešte o čosi efektívnejšiemu prenosu informácií. Napríklad bezdrôtovej energii, ktorá bola snom Teslu, alebo kvantovej komunikácii, dnes často diskutovanej téme. Určite by ma fascinovala aj umelá inteligencia.
Čo konkrétne by vás na nej fascinovalo?
To, ako dokáže napodobniť ľudské myslenie a nachádzať rýchle riešenia. Keď som pracoval na bezdrôtovej komunikácii, musel som sa spoliehať na vlastné výpočty, pokusy a omyly. Umelá inteligencia dokáže v priebehu sekúnd simulovať, predvídať a zlepšovať technológie. Zároveň ma však zaujíma, či môže stroj skutočne vymýšľať niečo nové alebo len spája existujúce poznatky. Veda a inovácie vždy potrebovali ľudský cit a intuíciu. Verím, že to je niečo, čo žiadna umelá inteligencia nenahradí.
Čo si myslíte o dnešnom svete plnom mobilných telefónov, internetu a bezdrôtových sietí?
Keď som experimentoval so signálmi, nikdy by mi nenapadlo, že raz vznikne mobilný internet, ktorý sa vojde do vrecka. Ľudia môžu komunikovať v reálnom čase naprieč kontinentmi, prenášať obraz, zvuk, aj dáta v obrovských množstvách. Zároveň som znepokojený. Zjednodušením komunikácie som chcel spájať ľudí, no dnes sa zneužíva na manipuláciu, klamstvá a dezinformácie. Preto by som odporučil využívať technológie múdro a s rešpektom.
Zastavme sa na chvíľu pri dezinformáciách. Ako tento fenomén vníma priekopník komunikácie?
Bol som presvedčený, že informácie ľuďom pomôžu. Veľký objem informácií však nemusí byť vždy prínosom. Kedysi boli informácie vzácne, teraz ich je nadbytok a ľudia sa v nich topia. Pravda už nie je istota, ale otázka interpretácie.
Čo si myslíte o tom, že dnes už takmer každý nosí vreckový telefón, ktorý je extrémne výkonný?
Je to dôkaz rýchleho vývoja technológií. Zaujímalo by ma však, či sú ľudia vďaka tomu šťastnejší. Komunikujeme viac alebo len spotrebúvame nekonečný prúd informácií bez skutočnej hodnoty? Technológia je len nástroj a záleží na tom, ako ju použijeme.
Žijeme v ére 5G sietí, ktoré umožňujú extrémne rýchly prenos dát. Čo na to hovoríte?
5G považujem za úžasný pokrok. V mojich časoch sme riešili, ako preniesť jednoduché signály na veľkú vzdialenosť, a teraz je možný prenos obrovských dátových súborov takmer okamžite. Pokrok sa nikdy nezastaví.
Niektorí ľudia sa obávajú 5G sietí, šíria sa rôzne konšpirácie o ich škodlivosti.
Každá nová technológia vyvoláva strach. Aj v začiatkoch vývoja bezdrôtovej telegrafie niektorí ľudia verili, že éter sa „znečistí“ a že signály môžu byť zdraviu škodlivé. Treba však rozlišovať medzi obavami, ktoré sú podložené faktami, a strachom z nevedomosti.
Zdroj: Klub Jozefa Murgaša a J.G.TajovskéhoAko by ste hodnotili tzv. Supersieť, ktorá prináša ešte rýchlejší a stabilnejší internet?
Každá technológia na zlepšenie spoľahlivosti prenosu informácií je obrovským krokom vpred. Keď si spomeniem, ako som musel starostlivo nastavovať antény, aby som zachytil správny signál, je úžasné, že dnes sú siete také silné a adaptívne. Pripojenie je automatické a takmer všadeprítomné. Ak to pomáha ľuďom byť efektívnejšími, lepšie spolupracovať a inovovať, je to výborné.
Čo by ste odkázali dnešným vedcom a vedkyniam, ktorí pracujú na ďalších telekomunikačných technológiách?
Nenechajte sa obmedzovať realitou. Pred sto rokmi bol bezdrôtový prenos považovaný za nemožný, dnes je samozrejmosťou. Niektoré myšlienky môžu pôsobiť neuskutočniteľne, ale v budúcnosti môžu zmeniť svet. A nezabúdajte, že veda by mala slúžiť ľudstvu. Nejde len o to, čo dokážete vynájsť, ale aj o to, aký vplyv to bude mať na ľudstvo. Ak svoje objavy využijete na zlepšenie života ostatných, ste na správnej ceste.
Článok je autorizovaný zástupcom Klubu Jozefa Murgaša a J.G.Tajovského.
Tento rozhovor vám prináša Telekom.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.
