LONDÝN. Na prvé "pričuchnutie" to znie odpudivo: nasajte vôňu starovekej mŕtvoly. Ale výskumníci, ktorí sa v mene vedy oddali zvedavosti, zistili, že dobre zachované egyptské múmie v skutočnosti voňajú celkom dobre. Napísala o tom agentúra AP.
"Vo filmoch a knihách sa tým, ktorí pričuchnú k mumifikovaným telám, dejú hrozné veci," hovorí Cecilia Bembibreová, šéfka výskumu na Inštitúte udržateľného dedičstva na britskej University College London (UCL). "Prekvapila nás príjemnosť ich vône," dodáva.
"Drevité", "korenené" alebo "sladké" boli hlavné prívlastky, ktoré pripomínali skôr ochutnávku vína ako čuchanie k múmiám. Zaznamenané boli aj kvetinové tóny, ktoré by mohli pochádzať z borovicovej a borievkovej živice používanej pri balzamovaní tiel.
Štúdium vôní
Štúdia zverejnená v polovici februára vo vedeckom časopise Journal of the American Chemical Society použila chemickú analýzu aj skupinu ľudských "čuchačov", aby vyhodnotila pach deviatich múmií starých až 5000 rokov. Tie boli buď uložené alebo vystavené v Egyptskom múzeu v Káhire.
Výskumníci chceli systematicky študovať vôňu múmií, pretože je už dlho predmetom fascinácie verejnosti i vedcov, vysvetľuje jedna z autoriek štúdie Bembibreová.
Archeológovia, historici, konzervátori, a dokonca aj autori knižnej fikcie tejto téme venovali mnoho strán svojej práce - a to z dobrého dôvodu.
Vôňa bola dôležitým faktorom v mumifikačnom procese, pri ktorom sa používali oleje, vosky a balzamy, ktoré mali uchovať telo a jeho ducha pre posmrtný život. Balzamovanie bolo z veľkej časti vyhradené iba faraónom a šľachte a príjemné vône boli spájané s čistotou a božstvami, zatiaľ čo nepríjemné pachy boli známkami skazenosti a rozkladu.
Vedci z UCL a Ľubľanskej univerzity v Slovinsku neodoberali vzorky samotných múmií, čo by bolo invazívne. Boli schopní zmerať, či vôňa pochádza z archeologického predmetu, pesticídov alebo iných prípravkov používaných na konzerváciu pozostatkov, či z poškodenia spôsobeného plesňami, baktériami alebo mikroorganizmami.
Obavy z rozkladu
"Celkom sme sa obávali, že by sme mohli objaviť známky rozkladajúcich sa tiel, čo sa nestalo," hovorí profesor chémie na univerzite v Ľubľane Matija Strlič. "Čo znamená, že prostredie v tomto múzeu je z hľadiska konzervácie celkom dobré," dodáva.
Používanie technických nástrojov na meranie a kvantifikáciu molekúl vzduchu vydávaných sarkofágmi, aby určili stupeň zachovania tiel bez možnosti sa ich dotknúť, bolo ako Svätý grál, zveril sa Strlič.
"Potenciálne nám to hovorí, z akej spoločenskej triedy múmia pochádzala, a teda odhaľuje veľa informácií o mumifikovanom tele, ktoré sú relevantné nielen pre konzervátorov, ale tiež kurátorov a archeológov," opisuje. "Veríme, že tento prístup je potenciálne veľmi zaujímavý aj pre ďalšie typy múzejných zbierok. "
Barbara Huberová, výskumníčka v Geoantropologickom ústave Maxa Plancka v Nemecku, ktorá sa na štúdii nepodieľala, hovorí, že zistenia poskytujú zásadné údaje o zlúčeninách, ktoré by mohli uchovať či znehodnotiť mumifikované pozostatky. Tieto informácie by sa mohli využiť na lepšiu ochranu starovekých tiel pre budúce generácie.
Zásadný problém
"Výskum však zdôrazňuje kľúčový problém: Vôňa zistená dnes nevyhnutne nepochádza z doby mumifikácie," upozorňuje Huberová. "Odparovanie, oxidácia a dokonca podmienky uloženia tiel za tisíce rokov významne pozmenili pôvodný profil pachov," podotýka.
Huberová je autorkou štúdie, ktorá pred dvoma rokmi analyzovala zvyšky z nádoby, v ktorej boli uložené mumifikované orgány šľachtičnej. Chcela identifikovať balzamovacie prísady, ich pôvod a to, čo prezrádzajú o obchodných trasách. V spolupráci s výrobcom parfumov potom vytvorila interpretáciu balzamovacej vône, známu ako "Vôňa večnosti", pre výstavu v múzeu Moesgaard v Dánsku.
Výskumníci, ktorí sa podieľali na terajšej štúdii, dúfajú, že sa im podarí niečo podobné. Zistenia chcú použiť na vývoj "pachových krajín", ktoré umelo obnovia vône, ktoré odhalili, a rozšíria tak zážitok pre budúcich návštevníkov múzeí.
"Múzeá sú nazývané bielymi kockami, kde ste nabádaný k čítaniu, k pozeraniu, kde ku všetkému pristupujete pomaly svojimi očami," hovorí Bembibreová. "Pozorovanie mumifikovaných tiel cez sklenenú vitrínu znižuje zážitok, pretože k nim nemáme možnosť pričuchnúť. Nedozvieme sa o procese mumifikácie zážitkovým spôsobom, čo je jeden zo spôsobov, ako rozumieme svetu a ako sa doň zapájame," dodala.
