Pozriem a vidím.
Jeden z najväčších omylov ľudského myslenia a ľudstva samého osebe je predpoklad, že niektoré veci sú samozrejmé. Že sa stačí pozrieť a máme odpoveď. A že nám predsa pomôže zdravý sedliacky rozum.
Niežeby medzi „zdravím“, „sedliactvom“ a „rozumom“ bolo čokoľvek iné ako náhodná korelácia.
Je predsudkom, že exitujú veci, ktoré je zbytočné skúmať, preverovať, spochybňovať alebo sa nimi zaoberať. Že to každý predsa vie, vždy to tak bolo a neotravujte, tu sme pri žatve. Je to prístup, ktorí robí z lenivosti dobrú vlastnosť a dáva ľudskej nekompetencii akýsi nádych všeobecne prijímanej pravdy.
Problémom však je, že s takýmto prístupom by sme dodnes liezli po stromoch, na ktorých by sme si budovali provizórne hviezda z listov a menších vetvičiek.
V skutočnom živote totiž platí, že aj niektoré naoko banálne veci sú v skutočnosti celkom zložité. Napríklad uvariť také vajíčko. Je to celkom komplexný systém s rôznymi druhmi tekutín, ktoré sa správajú rôzne pri rôznych teplotách, nevraviac o molekulárnej úrovni celej biológie a buniek.
Podobne to platí o obyčajnom prúdení vody, farbe oblohy či – odpustite ten logický preskok – o všetkom ostatnom, keďže sa to takmer vždy skladá z viac ako dvoch atómov. To je na vede nádherné: že sa (nie vždy) pozerá aj na zdanlivo jednoduché, banálne a samozrejmé a ukazuje, že takým nemusí byť.
Rád a často hovorievam, že ľudia chcú počuť jednoduché odpovede na zložité otázky, no veda prináša zložité odpovede aj na tie najjednoduchšie z nich.
Takže ak vám niekto zase raz povie, že sa predsa pozrie a vidí, v skutočnosti vám hovorí, že zväčša len pozerá a... nuž, čumí.
Objav týždňa: dokonale uvarené vajíčko
Ilustračné foto. (zdroj: PIXABAY)Na najlepšie vajíčko vášho života potrebujete 32 minút.
Dokonale uvariť vajíčko je totiž chronicky zložité. Najvážnejším problémom je fakt, že bielok a žĺtok sa „varia“ pri rôznych teplotách: žĺtok potrebuje zhruba 65 stupňov, bielok však 85 stupňov Celzia. Naše bežné varenie vajíčok je tak obyčajným kompromisom medzi teplotou vody a časom.
Keďže sú však vedci vedcami, pristúpili k tomuto problému exaktne – a pomohli si počítačovými modelmi, ktoré inak skúmajú dynamiku kvapalín a plynov (CFD, výpočtovú dynamiku tekutín).
Výsledok výskumníci nazvali periodickým varením a vyzerá nasledujúco. Potrebujete dve nádoby: jednu s vriacou vodou a jednu s vlažnou vodou na 30 stupňov. Vajíčko každé dve minúty prekladáte z nádoby do nádoby počas 32 minút.
Samozrejme, vedci model overili experimentom a tvrdia, že lepšie vajíčko nikdy nejedli. Chemická analýza navyše ukázala, že pri tejto metóde si vajíčko zachovalo viac polyfenolov.
Štúdia: Periodic cooking of eggs, Communications Engineering, 2025
Krátke správy z vedy
Archeológovia objavili kamennú sekerku starú 1,5 milióna rokov. Objav bol súčasťou rozsiahleho prieskumu dnešného Iraku, počas ktorého vedci našli sedem nových archeologických nálezísk z obdobia paleolitu.
Astronómovia narazili na ďalšiu exoplanétu, ktorá by hypoteticky mohla podporovať život. Navyše, je to takzvaná superzem, vzdialená približne 20 svetelných rokov od našej planéty. Problémom však je, že teleso HD 20794 d obieha svoju hviezdu po veľmi výstrednej dráhe.
Ľudia dávajú prednosť náhradám mäsa, ak sú významne lacnejšie. Nový výskum zároveň ukázal, že zásadným odporcom takýchto rastlinných alternatív mäsa je len málo. No rozhoduje predovšetkým cena rastlinnej alternatívy.
Odporúčam počúvať
- Tento týždeň sme sa v podcaste Zoom dozvedeli, na čo všetko sú prospešné pravidelné vychádzky so psom, a zistili, odkiaľ pochádzal patogén, ktorý navždy zmenil Írsko.
- Endometrióza patrí medzi najčastejšie gynekologické ochorenia, pričom trápi ženy najmä v reprodukčnom veku. A pravdepodobne súvisí s moderným životným štýlom. Práve o nej sa v novej epizóde podcastu Vizita rozprávala Denisa Prokopčáková s gynekológom a pôrodníkom Mikulášom Redechom z Nemonice Bory.
- Odpovedať na otázky, ktoré sú na prvý pohľad veľmi jednoduché, je často náročné. Jednou z takých je podľa odborníkov aj otázka, čo je agresia. Mohli by sme ako živočíšny druh prežiť bez agresívneho správania? A čo sarkazmus? Je tiež určitou formou agresie? A môžeme ju mať zapísanú v génoch? Odpovede hľadal podcast Brainstorming.
Odporúčam čítať
- Tá otázka je veľmi banálna: kto študuje komunikáciu zvierat? Možno si poviete, biológovia. No zamysleli ste sa niekedy, prečo to takmer nikdy nerobia lingvisti? To sa však začína meniť a nesie to so sebou hlboké prekvapenia – napríklad otázku, či nejakú formu jazyka nemajú aj kravy a či by sme sa ho nemohli naučiť. Na celý tento fenomén sa pozrelo BBC v článku Lingvistka, ktorá sa učí hovoriť expresívnym jazykom kráv.
