SME
Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Vietor v Tatrách nám pripomína, že príroda má svoje vlastné zákony

Ako jedna z reakcií na veternú smršť z 19. novembra 2004 vyšla kniha Václava Motyčku Vietor v Tatrách. Fakty a rozhovory o Vysokých Tatrách, aké sú a budú (Vydavateľstvo EPOS, 2005). Tento vydarený a cenný dokument sa snaží vidieť aj hlbšie súvislosti ...

FOTO

Ako jedna z reakcií na veternú smršť z 19. novembra 2004 vyšla kniha Václava Motyčku Vietor v Tatrách. Fakty a rozhovory o Vysokých Tatrách, aké sú a budú (Vydavateľstvo EPOS, 2005). Tento vydarený a cenný dokument sa snaží vidieť aj hlbšie súvislosti vzťahu človeka a prírody.

Úvodná časť zachytáva bezprostrednú situáciu "pred tým a po tom", keď už televízia začala prinášať prvé správy. Čo sa stalo s Tatrami? Koľko stromov ešte ostalo? Je to naozaj tak? Kto ešte doteraz na vlastné oči nevidel rozsah škôd, umožní mu to množstvo fotografií. Zničený les, popadané stromy aj záchranári v akcii pomáhajú čitateľovi oživiť si vtedajšiu dramatickú situáciu.

Pomáhajú v tom aj rozhovory s kompetentnými ľuďmi, ktoré tvoria jadro knihy. Vyplýva z nich, že v prvých dňoch vnímali všetci situáciu veľmi emotívne. Takmer každého rozsah katastrofy zasiahol, až postupne si ľudia uvedomili: Tatry predsa nie sú zničené.

Rozhovory chcú vniesť trošku svetla do zmätku, ktorý vietor priniesol (alebo iba odhalil?); jedna z hlavných otázok už vtedy znela: Zasahovať či nezasahovať, a ak áno, tak ako?

Tomáš Vančura, riaditeľ správy TANAP realisticky zhodnotil, že nedotknuteľnou by mala byť navrhovaná Zóna A, ktorá leží v nadmorskej výške 1300 metrov a zaberá asi polovicu parku. Človek tu intenzívne nezasahoval okolo 150 rokov; a preto možno ani neprekvapí, že hranica zóny bola aj hranicou kalamity.

Vančura tiež hovorí o šumavskom a bavorskom lese. Česi ho pekne upratali a znovu vysadili, Nemci ho nechali po kalamite svojmu osudu. Poliaci po menšej kalamite v Tatrách v roku 1990 nerobili tiež nič, lykožrút síce zožral okolo sto hektárov lesa, ten sa však postupne zotavuje.

Podľa prof. Milana Sanigu z Lesníckej fakulty vo Zvolene by bolo najlepšie porasty v piatom, najvyššom pásme ochrany nechať na prirodzený vývoj a v nižších stupňoch ochrany prírode pomôcť.

Pavol Beránek, meteorológ-synoptik z Bratislavy, nevidí súvislosť víchrice so zmenami klímy, a uvažuje aj o tom, či je človek vôbec schopný ovplyvniť procesy, prebiehajúce v prírode. K tomu treba azda dodať, že veterná smršť bola odrazom okamžitej situácie počasia, v teplejšej klíme však bude pravdepodobnosť takýchto extrémnych situácií vyššia. Pokiaľ ide o vplyv vypúšťania emisií oxidu uhličitého na klímu, ten je už teraz podľa mňa dostatočne preukázaný. Berme snahu o ich znižovanie aspoň ako malú, ale nevyhnutnú poistku pre nasledujúce generácie.

Kniha ukazuje, že les, to je aj zdroj dreva, aj živý, veľmi krehký a prekrásny ekosystém. Spolu s nedávnym tatranským požiarom nám pripomína, že aj v 21. storočí okrem našich praktických zámerov existuje niečo ako pokora pred prírodou, ktorá má svoje vlastné zákony.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Vedátorský podcast

Čo poháňa rozpínanie vesmíru? Vedci zvažujú rôzne možnosti

Tmavá energia je jedna z najväčších záhad vo fyzike.

Rôzne pohľady na kométu Čurjumov-Gerasimenko zo sondy Rosetta.

Kozmická loď nesúca robotické vozidlo je na polceste k Marsu

Vesmírna loď už od svojho štartu prekonala vzdialenosť 235,4 milióna kilometrov.

Z Mysu Canaveral v americkom štáte Florida odštartovalo vo štvrtok 30. júla 2020 k planéte Mars robotické vozidlo Perseverance.
Stroj Turek, ktorý vydávali za šahový automat, v skutočnosti sa v jeho vnútri skrýval človek, ktorý Turka riadil