Hladomor, ktorý medzi rokmi 1845 až 1852 zdevastoval Írsko, mal jasného vinníka - išlo o patogén Phytophthora infestans, ktorý napadol zemiaky. Vedci však doposiaľ nedokázali s presnosťou určiť pôvod tohto choroboplodného zárodku.
Niektorí sa domnievajú, že pochádza z Mexika, zatiaľ čo iní poukazujú na Južnú Ameriku.
Štúdia, ktorú zverejnili vedci v časopise PLOS One však ukazuje, že mikrób, ktorý zemiakové plodiny infikoval plesňou a významne ovplyvnil írske dejiny, nakoniec predsa len prišiel z pohoria Ánd.
„Keď táto katastrofa zasiahla Európu a USA, [ľudia] sa okamžite snažili zistiť, kde vznikla. Nakoniec sa dostali k správam, že sa choroba vyskytovala medzi domorodými andskými Indiánmi, ktorí pestovali zemiaky,“ vysvetľuje pre denník The Guardian autorka štúdie Jean Ristainová. „DNA neklame. Genetika jednoducho ukazuje pôvod v danej oblasti.“
Výskumníčka ďalšiu diskusiu o pôvode patogénu nevylúčila, no podľa jej slov bude množstvu dostupných údajov zo štúdie ťažké čeliť.
V článku sa dočítate:
- ako výskumníci získali dáta,
- prečo je dôležité nájsť pôvod patogénu,
- čo spôsobil zemiakový hladomor.
Natrvalo poznačené Írsko
V 19. storočí bolo Írsko silno závislé na pestovaní zemiakov. Už v roku 1843 sa prvé zmienky o chorobe zemiakov objavovali v okolí prístavov v Spojených štátoch. Patogén sa čoskoro dostal na náklade zemiakov do Európy a v roku 1845 spustošil úrodu v Belgicku, Holandsku a Anglicku.
Práve v Írsku však dôsledky "zemiakového hladomoru" natrvalo zmenili demografiu, politiku a kultúru ostrova, nakoľko išlo o základnú potravu pre najmenej dve tretiny populácie. Počas siedmich rokov zomrel približne jeden milión ľudí a takmer dva milióny Írsko opustili.
Vedci analyzovali genómy mikróbov a ich blízkych príbuzných z Južnej Ameriky a Mexika, pričom zistili, že tie mexické sa objavili neskôr ako všetky ostatné.
„Ak je Mexiko centrom pôvodu, očakávalo by sa, že bude aj koreňom stromu, ale nie je to tak,“ vraví Ristainová. Skupina vedcov doteraz pracovala s teóriou, že patogény nájdené v Andách sú v skutočnosti potomkami populácií patogénov v Mexiku.
Moderné populácie mikróbov z USA, Mexika a Južnej Ameriky však vznikli z historických populácií z 19. storočia, ale mexické populácie sú tie najnovšie. Tím akademikov tvrdí, že ide o jednu z najväčších štúdií celého genómu mikróbov a jeho blízkych príbuzných.
Pôvod patogénu pokojne nazvite vyriešenou záhadou, uvádza web Technology Networks.
Výskumníci porovnávali celé genómy Phytophthora infestans s Phytophthora andina a Phytophthora betacei, blízkymi príbuznými patogénmi, ktoré sa vyskytujú iba v Južnej Amerike. Výsledky ukázali, že tieto tri druhy boli veľmi podobné. Štúdia naopak zistila, že Phytophthora infestans vykazuje zreteľné rozdiely od dvoch mexických druhov patogénov, Phytophthora mirabilis a Phytophthora ipomoea.
Genetické vyšetrovanie podľa magazínu Discover zároveň potvrdilo, že choroboplodný zárodok sa časom presťahoval z Južnej Ameriky do Severnej Ameriky.
Invázny ázijský komár tigrovaný už objavil aj Slovensko. Ako ho spoznáte? Čítajte Späť v Andách
Phytophthora infestans však dodnes spôsobuje pleseň zemiakov (a paradajok) na celom svete, pričom v Európe existujú kmene patogénu odolné voči fungicídom, ktoré ohrozujú predovšetkým rozvojové štáty.
„Možno prostredníctvom šľachtenia a geneticky upravených zemiakov môže existovať dlhodobejšie riešenie, ale práve teraz je to globálny problém v mnohých častiach sveta,“ uvádza akademička.
Výskumníci v priebehu rokov zároveň hľadali konkrétne druhy zemiakov, ktoré ponúkajú určitú úroveň odolnosti voči Phytophthora infestans. V minulosti sa primárne zamerali na Solanum demissum, divoký druh zemiakov pochádzajúci z Mexika a Guatemaly, ktorý obsahuje alely poskytujúce odolnosť voči patogénom.
Kľúčový je predovšetkým nález patogénu, ktorý je schopný zmutovať na varianty narušujúce obranyschopnosť predtým rezistentných zemiakov, uvádza Discover.
V Amerike zomrel prvý človek na vírus vtáčej chrípky. Vedci pandémiu nevylučujú Čítajte To, odkiaľ choroboplodný zárodok v podobe plesne pochádza, je dôležité zistiť predovšetkým preto, lebo sa na mieste bude s veľkou pravdepodobnosťou nachádzať aj rezistencia voči jeho pôsobeniu.
A práve diskusia o tom, že patogén pochádza z pohoria Ánd, upozornila na možnosť prítomnosti rezistencie v regióne.
„Z dlhodobého hľadiska sa dá choroba zvládnuť prostredníctvom rezistencie hostiteľa a štúdia ukazuje, že sa musíme pri šľachtení zamerať na Andy,“ dodáva Ristainová.
Zmena klímy však do vyšších nadmorských výšok Ánd prináša väčšie sucho, čo by znamenalo stratu niektorých z týchto zemiakov skôr, ako sa výskumníci dozvedia, či môžu poskytnúť odolnosť voči plesni.
