Čo by ste mali robiť, keď udrie kríza?
Viem, znie to ako filozofická, možno sociologická a určite ako psychologická otázka. No skúste sa na tým trochu zamyslieť. Čo je najefektívnejšia stratégia, keď na nás doľahnú nieže ťažké časy, ale nejaký naozaj vážny problém? Čo je najlepším riešením pre spoločnosť? A dá sa to skúmať?
Nie je to abstraktný problém, v krízových časoch momentálne žijeme. A spúšťačov je hneď niekoľko: za oknami zúri technologická revolúcia poháňaná algoritmami sociálnych sietí, ktorá zásadným spôsobom mení povahu ľudskej komunikácie, práce a spoločenského modusu vivendi.
Mení sa globálna ekonomická rovnováha. A planétu pretvárame spôsobom, ktorý je bezprecedentným nielen v dejinách ľudstva, ale možno v dejinách (azda s výnimkou globálnych prírodných katastrof) ako takých.
Zaujímavé je, že odpoveď možno majú archeológovia.
Rozhodli sa totiž (s pomocou počítačových modelov) preskúmať rôzne historické stratégie narábania s krízou, ich výsledok aj ich efektívnosť. V princípe ich rozdelili do takých, ktoré zahŕňajú investície do infraštruktúry, výmenu, migráciu a ekonomické prispôsobenie sa.
Výsledok trochu prekvapil. No najmenej účinnou bolo, parafrázujúc, „zatnite zuby a viac makajte“. Skrátka, nefunguje to.
V minulosti to nefungovalo pri rôznom type kríz. Výskumníci to zdôvodňujú tak, že darmo budete pracovať viac a tvrdšie na získaní nevyhnutných zdrojov, ak tie zdroje jednoducho nie sú. Solídnou stratégiou je mobilita, ale len v prípade, ak máte kam ísť. Pomáha, aj keď sa viete podeliť o zdroje.
