Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
V roku 1495 sa Európou začala šíriť ničivá infekcia, ktorá ľuďom po celom tele spôsobovala pľuzgiere a vredy. Vzájomné obviňovanie sa z toho, kto túto pohromu – syfilis – spôsobil, sa začalo takmer okamžite. Taliani ju nazývali „francúzska choroba“, Francúzi zase „neapolská choroba“ a Rusi „poľská choroba“.
Toto pohlavne prenosné ochorenie je dodnes hrozbou pre verejné zdravie, a to aj napriek tomu, že sa dá ľahko liečiť antibiotikami. Vedecká diskusia o dávnom pôvode syfilisu stále prebieha – vrátane toho, prečo bola vlna choroby, ktorá zaplavila renesančnú Európu, taká silná.
Objavil sa syfilis pôvodne v Amerike a do Európy sa dostal začiatkom roku 1493, keď sa objaviteľ Krištof Kolumbus vrátil do Španielska? Čiže v opačnom garde ako mnohé iné choroby, ktoré vyhubili pôvodné obyvateľstvo?
Alebo išlo o oveľa staršiu „predkolumbovskú“ chorobu, ktorá infikovala ľudstvo aj v dávnej minulosti? Ochorenie, ktoré v stredovekej Európe možno iba mylne považovali za malomocenstvo alebo niečo iné?
V článku sa dočítate:
- odkiaľ vedci získali starovekú DNA,
- čo tvrdí nová štúdia,
- prečo je pôvod syfilisu stále diskutabilný.
Zásadný význam štúdie
V štúdii uverejnenej v stredu v časopise Nature skúmal medzinárodný tím starovekú DNA získanú z kostí alebo zubov piatich ľudí, ktorí žili v Peru, Čile, Argentíne a Mexiku buď pred Kolumbom, alebo v jeho čase.
Zistili, že rané verzie mikróbu Treponema pallidum, ktorý spôsobuje syfilis a príbuzné ochorenia, už boli v oblasti rozšírené. Vedecká analýza naznačuje, že syfilis sa objavil v Amerike v priebehu posledných osemtisíc rokov a rozšíril sa po celom svete, čo podporila európska kolonizácia.
„Diskusia o syfilise bola veľká a veľmi emotívna...Jeden slávny paleopatológ ju označil za jednu z najzáhadnejších otázok vo vede,“ vraví Kirsten Bosová, vedúca skupiny pre molekulárnu paleopatológiu na Inštitúte Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu a jedna z vedúcich práce. Tvrdí, že nové dôkazy túto otázku vyriešia. „Teraz je jasné, že syfilis pochádza z Ameriky.“
Viacerí externí vedci súhlasili, že štúdia poskytuje nové cenné dôkazy, ktoré silne naznačujú americký pôvod syfilisu, ale dodali, že výskum neuzavrie diskusiu o pôvode ochorenia.
„Táto práca bude pôsobiť ako stavebný základ pre ďalšiu prácu. Má zásadný význam pre zlepšenie našich základných poznatkov o syfilise, keďže dokázala ukotviť to, kedy a kde sa objavil,“ povedala Molly Zuckermanová, paleopatologička z Mississippi State University.
Veľký imitátor
Syfilis a ďalšie treponemové ochorenia spôsobené poddruhmi rovnakej baktérie dnes naďalej predstavujú hrozbu pre verejné zdravie. Na celom svete sa ročne objaví viac ako osem miliónov nových prípadov syfilisu. Frambézia, znetvorujúce kožné ochorenie spôsobené úzko súvisiacou bakteriálnou infekciou, je endemická v pätnástich krajinách.
Tieto ochorenia sú dnes liečiteľné antibiotikami, ale Zuckermanová považuje pochopenie toho, ako tieto ochorenia vznikli, za kľúč k odhaleniu súčasnej záhady: prečo je dnes syfilis taký variabilný vo svojich príznakoch – teda čo spôsobuje to, že nie je diagnostikovaný a liečený.
Syfilis je znetvorujúce ochorenie, ktoré dlhodobo poškodzuje orgány a spôsobuje neurologické problémy, ale zanecháva aj stopy na kostre vrátane jamiek na kostiach.
Vedci našli v Amerike na kostrových pozostatkoch dôkazy s takýmito poškodeniami.
Existujú však aj správy o „pohlavnom malomocenstve“ zo stredovekej Európy a v Európe boli okrem iného tiež objavené kostry so zjazveniami na kostiach, ktoré pripomínajú syfilis.
To zase naznačuje, že ochorenie nemuselo mať pôvod v Amerike.
Syfilis sa však niekedy nazýva tiež „veľkým imitátorom“, pretože jeho príznaky môžu byť veľmi podobné iným chorobám.
V starovekých vzorkách je zároveň obzvlášť ťažké získať mikrób Treponema pallidum, ktorý chorobu spôsobuje, povedala Anne Stone, antropologická genetička z Arizonskej štátnej univerzity.
Nová štúdia, v ktorej sú zastúpené staroveké genómy, je preto podľa Stonovej mimoriadne vzrušujúca, hoci prináša aj nové záhady.
Prvok kostry (horná časť bedra), v ktorom vedci objavili starý genóm podobný syfilisu. (zdroj: Darío Ramirez)Podobné syfilisu
Vedci získali starovekú DNA baktérií, ktoré sú vyhynutými predchodcami mikróbov spôsobujúcich súčasný syfilis, ako aj frambézie.
Na základe týchto genómov odhadli, kedy sa objavil posledný predok Treponema pallidum, a zistili, že to bolo pred osemtisíc rokmi, čo najlepšie zodpovedá pôvodu tejto skupiny chorôb v Novom svete.
Stonovú však zaujíma, či sa tento dátum nemôže zmeniť, keď sa nájde viac starých genómov. Poukázala na to, že veľká časť sveta je akási čierna skrinka s nedostatkom vzoriek, takže sa nedá povedať, či choroba existovala alebo nie.
Poznamenala, že prelom 15. a 16. storočia bol obdobím, keď ľudia putovali po svete.
„Nie je to len objavenie Ameriky - je to aj obdobie, keď ľudia objavujú svet vo všeobecnosti a chodia na najrôznejšie miesta. Nemáme však žiadnu starovekú DNA tohto patogénu zo zvyšku sveta,“ povedala. „Táto štúdia je však skvelá preto, lebo máme viac údajov a viac genómov.“
Štúdia starovekej DNA z infekcií Trepenoma pallidum uverejnená v januári v časopise Nature – ktorá je v súčasnosti v redakčnej revízii, pretože sa vyskytli otázky týkajúce sa jej záverov – hovorí o skoršej časovej osi, ktorá by mohla umiestniť vznik ochorení podobných syfilisu pred príchod Európanov do Ameriky, čo naznačuje, že by sa v Európe mohli vyskytovať už pred Kolumbovou plavbou späť.
Kerttu Majander, archeogenetik z Bazilejskej univerzity, ktorý viedol túto štúdiu, uviedol, že nová práca zároveň poukazuje na bezprecedentnú rozmanitosť baktérií spôsobujúcich choroby v Amerike, z čoho jasne vyplýva, že ich do Ameriky nepriniesol Kolumbus.
Otázku, či už v Európe predtým existovali treponemové ochorenia v nejakej forme, však „nemožno na základe týchto údajov skutočne dokázať ani vyvrátiť“.
Ďalšou nevyriešenou otázkou je, prečo bola verzia choroby, ktorá zachvátila Európu, taká závažná. Staroveké genómy z Európy ukázali, že Treponema pallidum bola prítomná koncom 15. storočia - vrátane frambézií a syfilisu. Nejasnosti okolo datovania kostier však znemožňujú zistiť to, či tieto vzorky pochádzali z obdobia pred Kolumbom alebo po ňom.
Pochopenie rozdielov medzi poddruhmi, ktoré spôsobujú tieto odlišné, ale príbuzné ochorenia, je kľúčovou otázkou pre vedcov, ktorí sa dnes snažia porozumieť týmto chorobám.
„Mohlo by nám to povedať viac o tom, prečo majú tieto ochorenia také rozdielne prejavy a či v dôsledku toho môžeme nájsť spôsoby, ako optimalizovať liečbu a manažment pacientov. Zistenie pôvodu [syfilisu] je dôležité len vtedy, ak pomôže odpovedať na túto otázku,“ napísal v e-maile Mathew Beale, vedúci pracovník, ktorý sa zaoberá bakteriálnou evolučnou genetikou vo Wellcome Sanger Institute.
Dodal, že ako to vo vede často býva, príbeh pravdepodobne nie je ani zďaleka uzavretý: „Je pravdepodobné, že každý súbor nových genómov bude veci meniť a opakovane otvárať príbeh.“
