Aká by mala byť úloha vedeckých inštitúcií v dnešnom svete?
Odpoveď na prvú by asi znela, že majú robiť vedu. Jednoducho majú byť inšpiratívnym, tvorivým a povzbudzujúcim prostredím, v ktorom sa posúvajú naše poznatky (alebo sa kopa nesprávnych aspoň zahadzuje do koša).
Lenže ono je to trochu autistická odpoveď v časoch, keď sa spoločnosť zmieta v chvále bláznovstva a iracionality, keď ministrami zdravotníctva globálnych superveľmocí sa majú stávať odporcovia očkovania a my tu aspoň dve sekundy musíme viesť debatu, či Zem náhodou nie je plochá.
Zavrieť sa v labáku a bádať je isteže chvályhodné, no občas by to pripomínalo sláčikové kvarteto na Titanicu.
Možno ešte dôležitejšou úlohou akademikov je používať svoju autoritu, pevne sa rozkročiť a neustúpiť, keď sa z kultúrnych zákopov prevalí ďalšia vlna bludov. Skrátka, nebáť sa ozvať. Aj s tým rizikom, že na seba privoláte hnev populistických politikov.
Viem, ľahko sa to píše. No Slovenská akadémia vied bude mať od budúceho roka nové vedenie. A jeho úlohou nebude len nastaviť vnútorné mechanizmy tak, aby sme vo výsledku mali viac špičkovej vedy.
Martin Venhart a jeho tím budú - bohužiaľ – musieť uhájiť aj obyčajnú dôveru vo fakty. V ich vedecké interpretácie. A vo svet, ktorý vieme spoznať, poučiť sa a mať sa vďaka tomu lepšie.
Tento týždeň sme sa o tom spolu s Martinom rozprávali.
Aká by teda mala byť úloha vedeckých inštitúcií v dnešnom svete?
Okrem robenia vedy by mali mať odvahu aj sebavedomie vedu brániť. A to môže byť často ťažšie ako bádať.
Objav týždňa
3D ilustrácia tukových buniek. (zdroj: AdobeStock)Zdá sa, že tukové bunky majú čosi ako pamäť - a pamätajú si obezitu. A nielenže to, nastávajú v nich aj epigenetické zmeny, ktoré sú účinné dávno po tom, ako dôjde k zníženiu hmotnosti.
Mohlo by to vysvetľovať mnohé veci: napríklad prečo je také komplikované chudnúť a prečo nastáva známy „jojo“ efekt.
Nová štúdia v magazíne Nature totiž preskúmala nielen tukové tkanivá a bunky v nich, no vedci následne svoje výsledky overovali na pokusných hlodavcoch. Ukázalo sa, že bunky obéznych myší (aj po schudnutí) stále absorbovali viac cukru a tuku ako tukové bunky kontrolnej skupiny, ktorá nikdy obéznou nebola.
Zároveň nie je jasné, ako dlho takáto „pamäť“ obéznych tukových buniek pretrváva. No vedci už hovoria, že základom je prevencia - obezite sa skrátka vyhnúť.
Štúdia: Adipose tissue retains an epigenetic memory of obesity after weight loss, Nature, 2024
Krátke správy z vedy
Zdá sa, že tukové bunky majú čosi ako pamäť a pamätajú si obezitu. To podľa novej štúdie môže vysvetľovať, prečo je také komplikované schudnúť a udržať si nižšiu hmotnosť. Dôvodom je, že skúsenosť s obezitou vedie v bunke k epigenetickým zmenám.
Na Marse mohla tiecť voda ešte pred 742 miliónmi rokov. Ukazuje to nová analýza minerálov meteoritu Lafayette, ktorý pochádza práve z červenej planéty. Tieto minerály sa totiž mohli vyformovať len v prostredí s tečúcou vodou.
Spoločná pizza s kolegami nie je len zábavou, takáto činnosť posilňuje tímové schopnosti. Podľa novej štúdie však nielenže vytvára v kolektíve súdržnosť, pomáha aj ľudí v tíme motivovať a zlepšovať pracovné vzťahy. Vedci preto odporúčajú vytvárať v pracovných kolektívoch akési spoločné spomienky.
Odporúčam počúvať
- Tento týždeň sme sa v podcaste Zoom pozreli na nový objav slovenských vedcov, zisťovali, kde nám prudko rastú emisie skleníkových plynov, a dozvedeli sa niečo o novom lieku na alzheimera.
- Počas jesene a zimy môže ľudí častejšie trápiť nutkanie na močenie. Ale kedy už ide o dráždivý mechúr a treba vyhľadať lekára? Denisa Prokopčáková sa tentoraz v podcaste Vizita rozprávala s urológom Jánom Švihrom starším z Univerzitnej nemocnice v Martine.
