Písal o fosílnych palivách, zatkli ho. Ako sa Azerbajdžan dostal k hosteniu klimatického summitu?

Text vyšiel pôvodne na webe The Washington Post.

BAKU. Približne v polovici 12-dňovej konferencie o klíme známej ako COP29 kritici tvrdia, že hostiteľský Azerbajdžan využíva toto celosvetové podujatie na podporu fosílnych palív a zároveň používa nástroje autokracie na potlačenie nesúhlasných hlasov.

Krajina pred konferenciou zasiahla proti aktivistom a novinárom vrátane tých, ktorí kritizovali závislosť Azerbajdžanu od ropy a plynu alebo sa zaoberali týmto odvetvím, tvrdia skupiny na ochranu práv.

Zatiaľ čo hostí desaťtisíce návštevníkov, nazval azerbajdžanský prezident Ilham Alijev ropu a plyn „božími darmi“. Krajiny by podľa neho nemali byť obviňované z toho, že „prinášajú tieto zdroje na trh“.

„Ľudia ich potrebujú,“ povedal Alijev.

Hoci Azerbajdžan nie je ani zďaleka prvou krajinou závislou od fosílnych palív, ktorá hostila výročnú klimatickú konferenciu, svoju podporu vyjadril mimoriadne hlasno.

Postoj Azerbajdžanu podnietil kritiku, že rokovania strácajú dôveryhodnosť a že by sa mal zmeniť proces výberu hostiteľa výročnej konferencie o klíme.

Dve desiatky vedcov a odborníkov na klimatické politiky vrátane bývalého šéfa OSN Pan Ki-muna zverejnili v piatok otvorený list, v ktorom žiadajú, aby krajiny, ktoré sa nezaviazali postupne ukončiť využívanie fosílnych palív, boli vylúčené z organizovania akejkoľvek konferencie zmluvných strán OSN.

Bývalý americký viceprezident Al Gore zas podľa agentúry Associated Press v piatok povedal, že petroštáty, ako aj priemysel fosílnych palív „sa zmocnili kontroly nad procesom COP do nezdravej miery“.

Azerbajdžanský opozičný líder Ali Karimli v rozhovore hovorí, že krajina „nikdy nebola naladená na ekologické otázky“ a že tunajšie organizovanie COP je prejavom „greenwashingu“.

Bizarný kandidát

Azerbajdžan je závislý od ropy a plynu, ktoré tvoria viac ako 90 percent jeho príjmov z vývozu, a v investovaní do čistej energie dosiahol menší pokrok ako minuloročný hostiteľ - Spojené arabské emiráty, hovoria odborníci na klímu.

Prezidentská kancelária Azerbajdžanu na žiadosť o komentár nereagovala. Alijev, ktorý sa ujal moci pred 21 rokmi po svojom otcovi, hovorí, že Azerbajdžan podporuje ekologický prechod, ale „zároveň musíme byť realisti“.

Azerbajdžan získal možnosť byť hostiteľom tohtoročnej konferencie COP len vďaka geopolitickej bizarnosti. Podujatie sa koná na striedačku podľa regiónov a v roku 2024 bola na túto úlohu určená východná Európa.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rozsiahle úniky nebezpečného metánu väčšina krajín nerieši, ukázal Program OSN pre životné prostredie Čítajte 

Rusko však z dôvodu svojej rivality so Západom odmietlo prijať akéhokoľvek hostiteľa z Európskej únie. To otvorilo dvere Azerbajdžanu, ktorý získal kandidatúru, keď jeho dlhoročný rival - Arménsko - ponúkol svoju podporu Baku výmenou za prepustenie väzňov.

Azerbajdžan nazval konferenciu „COP mieru“.

Hoci Azerbajdžan vyváža plyn do EÚ a nachádza sa v geopoliticky kľúčovej oblasti medzi Ruskom a Iránom, Západ mu zvyčajne venuje málo pozornosti.

Krajina využila klimatické podujatie na propagáciu svojho hlavného mesta s výhľadom na Kaspické more.

Baku má mrakodrapy v tvare štylizovaných plameňov, starobylé centrum, kde v reštauráciách vonia mäso grilované na drevenom uhlí, a metro zo sovietskej éry, ktoré ohlasuje zastávky klavírnou hudbou.

Je to však aj krajina, ktorú organizácia Freedom House zaradila medzi najrepresívnejšie na svete, prísnejšie ako Rusko, Kuba a Irán.

Pre návštevníkov sú tieto obmedzenia prítomné len v náznakoch - napríklad krajina blokuje niektoré spravodajské stránky alebo správy o ľudských právach.

Keď opozičný líder Karimli dával rozhovor v hotelovej hale, hovoril potichu. Karimli, ktorý čelí obvineniam vlády z ohovárania a z ktorého strany bolo uväznených viac ako 50 členov, neskôr novinárom poslal textovú správu: „Možno ste okolo nás videli [veľa] ľudí.“

Vysvetlil, že ho sleduje vládna ochranka.

„Toto je krajina, kde všetko pochádza z jednej ruky,“ povedal s narážkou na Alijeva.

Pohľad na mesto Baku a jeho mrakodrapy v tvare plameňov. (zdroj: STOCK ADOBE)

Vraj sú nepochopení

Prezident Alijev na začiatku svojho pôsobenia povedal, že jeho hlavným cieľom je „zachovať stabilitu“. Azerbajdžan za poslednú generáciu výrazne zbohatol a minulý rok jeho armáda získala kontrolu nad etnickou arménskou enklávou Náhorný Karabach.

V spoločnom vyšetrovaní, ktoré v roku 2017 zverejnilo viac ako desať medzinárodných spravodajských médií, sa objavili tvrdenia, že vládnuca elita Azerbajdžanu prala finančné prostriedky prostredníctvom utajených schránkových spoločností.

Jedna zo skupín, ktorá viedla toto vyšetrovanie, Organized Crime and Corruption Reporting Project, opísala „dostatok dôkazov“ o prepojení na Alijevovu rodinu. Jeho úrad v tom čase poprel akékoľvek pochybenie.

Na COP Alijev vyhlásil, že Azerbajdžan je zásadne nepochopený. Povedal, že krajina nie je „petroštát“ a je terčom „koordinovanej, dobre zorganizovanej kampane ohovárania a vydierania“.

V prejave v deň otvorenia konferencie si vzal na mušku „západné lživé spravodajské médiá“ a obvinil Spojené štáty z toho, že ich produkcia ropy vysoko prevyšuje azerbajdžanskú produkciu.

„Mali by sa radšej pozrieť na seba,“ povedal.

Azerbajdžan s desiatimi miliónmi obyvateľov sa na celosvetových emisiách podieľa len nepatrným zlomkom. Climate Action Center, skupina vedcov a politických analytikov, však tvrdí, že klimatické plány Azerbajdžanu sú „kriticky nedostatočné“.

V správe tejto skupiny sa uvádza, že Azerbajdžan plánuje v nasledujúcom desaťročí zvýšiť produkciu fosílnych palív o 30 percent a „namiesto napredovania sa pohybuje dozadu“.

Zatkli novinára, písal o rope

Azerbajdžan za posledné dva roky vystupňoval represie a zatýkal aktivistov a novinárov na základe „fiktívnych“ obvinení, uviedla organizácia Human Rights Watch vo svojej správe zverejnenej minulý mesiac. Dokumentuje 33 prípadov, z ktorých 20 sa týkalo údajného pašovania peňazí. V správe sa uvádza, že aktivizmus v súvislosti s environmentálnymi rizikami fosílnych palív môže „viesť k odvete“.

Jedným z novinárov uvedených v správe je Farid Mehralizada, ktorý pracuje pre Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda financované Američanmi a pracoval aj ako ekonóm v banke.

Podľa jeho zamestnávateľa a manželky ho v máji zadržali a obvinili z pašovania a ďalších trestných činov.

Azerbajdžanské orgány „nepredložili žiadne dôkazy na podporu týchto obvinení“, povedal Stephen Capus, prezident a výkonný riaditeľ Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda.

Podľa rádia a Mehralizadovej manželky mali niektoré Mehralizadove príspevky spoločnú tému: fosílne palivá.

Tvrdil, že závislosť od ropy a plynu vydáva Azerbajdžan na milosť a nemilosť medzinárodnému trhu, ktorý sa od týchto zdrojov nakoniec odkloní, povedala jeho manželka, 30-ročná Nargiz Muchtarová.

„Toto je zrejme prípad, keď sa vláda mstí novinárom za ich prácu,“ povedal Capus.

Mehralizada je vo väzbe už šesť mesiacov a zmeškal narodenie svojej dcéry, povedala jeho manželka.

„Snažia sa svetu ukázať, že nám záleží na klíme,“ povedala o Azerbajdžane. „Ale nechcú, aby sa ozývali nezávislé kritické hlasy.“