Čo bude najbližším veľkým vedeckým objavom?
Romantická a dokonale nepravdivá predstava hovorí, že zásadné vedecké prelomy sa objavia náhle a akoby z ničoho. Takmer nikdy to nie je pravda.
Ešte aj ten Archimedes pravdepodobne nevyskočil z vane kričiac heuréka, aj keď ako historka to znie pekne. Všeobecne relativita už visela vo vzduchu a keby s ňou neprišiel Einstein, do pár rokov by s ňou prišiel ktosi iný. Podobne to bolo s Maxwellovými rovnicami, kvantovou fyzikou, nevraviac o biológii (ak teda náhodou na okne nezabudnete misku s plesňou).
Skrátka, možno je realita nudná, no dnešná veda je skôr súborom postupných trpezlivých krokov. No keď sa nahromadia, môže prísť zásadná zmena.
Zaujímavé bude sledovať, kde sa odohrá.
Trúfnem si tipnúť, že v nej bude mať prsty umelá inteligencia. V biológii by revolúciu mohla priniesť naša nová schopnosť navrhovať a vytvárať akékoľvek bielkoviny takpovediac na kľúč. Revolúciu určite prinesú aj mRNA vakcíny – nech splnomocnenca aj rozdrapí od zlosti.
V materiálovom inžinierstve možno konečne ovládneme supravodivosť. A fyzika? Je verejným tajomstvom, že potrebujeme novú: akurát namiesto urýchľovačov by som dnes stavil na pozorovanie vesmíru novými teleskopmi, takže novú fyziku neuvidíme vo svete častíc, narazíme na ňu v rozmeroch galaxií.
Ako bude konkrétne vyzerať neviem. Ale možno máte nejaký nápad vy, čitatelia.
Tak mi napíšte, čo bude podľa vás novým veľkým vedeckým objavom a pošlite mi to na e-mail tomas.prokopcak@sme.sk.
Najzaujímavejšie sem napíšem.
Objav týždňa
Ilustračné foto. (zdroj: FOTOLIA)Zdá sa, že vedci vystopovali pôvod (väčšiny) meteoritov.
Odhaduje sa, že každý deň zhruba päťdesiat telies prežije cestu našou atmosférou. Väčšina z nich je primalá na nejaké závažnejšie dôsledky. No výskumníkov už dlho zaujímalo, odkiaľ všetky tieto vesmírne úlomky pochádzajú.
Trojica nových štúdií naznačuje, že väčšinu možno vystopovať k trojici kozmických telies alebo udalostí.
Výskumníci vychádzali zo zloženia meteoritov a vplyvu slnečnej radiácie, následne roztriedili objekty do skupín a modelovali ich pohyb. Výsledkom tejto detektívnej práce boli možné telesá, z ktorých meteority pôvodne pochádzajú.
Zdroj: Science
Krátke správy z vedy
Druhy, ktoré sú spoločenské, zvyčajne žijú dlhšie. Naznačuje to nový výskum, ktorý sa pozrel na benefity spoločenskosti. Výhodami je lepšia ochrana pred predátormi či skupinová podpora pri starostlivosti o mladé, nevýhodami zase šírenie chorôb či vnútrodruhová agresia.
Ohromná planétka, ktorá pred troma miliardami rokov narazila do mladej Zeme, mohla mať až 60 kilometrov. Paradoxne, aj keď po náraze vrela voda v oceánoch, mohla naštartovať raný život k jeho väčšej komplexnosti.
Archeológovia objavili dosiaľ neznáme stredoveké mesto v uzbeckých horách. Osídlenie Tugunbulak vytváralo kľúčovú zastávku na dobovej hodvábnej ceste, vedcov však prekvapila jeho poloha. Dosiaľ sa domnievali, že takéto mestá vznikali len v nížinných oázach.
Odporúčam počúvať
- Tento týždeň sme sa v podcaste Zoom pozreli na liečivé vplyvy muziky, dozvedeli sa, prečo sa radi bojíme pri hororoch, a zisťovali, ako sršne v Ázii zvládajú veľké množstvá alkoholu.
- Podcast Vizita sa tento týždeň obzrel naspäť za Nobelovými cenami. Denisa Prokopčáková a Simona Schwarzová sa rozprávali o nobelovkách za chémiu a tiež za fyziológiu a medicínu.
- A o vplyve technológií a technologických boháčov na naše životy som sa tento týždeň rozprával s Ondrejom Podstupkom v podcaste Dobré ráno. Konkrétne sme sa pozreli na úlohu (nielen) Elona Muska v amerických prezidentských voľbách.
Odporúčam čítať
- Aj vám sa zdá, že každé voľby sú tie najdôležitejšie a každé ďalšie voľby sú akési príliš tesné? Nuž, tesné voľby sú relatívne bežné a prekvapením by skôr bolo, keby nejaké voľby tesnými neboli. Na celý tento fenomén sa teraz pozrel magazín Scientific American v texte Prečo sú tesné voľby také bežné.
- Geoinžinierstvo je kontroverznou témou, i keď pri postupujúcej klimatickej zmene nám zrejme veľa iných možností nezostane. No v Spojených štátoch sa nedávno šírili konšpirácie, že hurikány tam ktosi riadi. Že to nie sme s našimi dnešnými možnosťami schopní, vysvetľuje magazín The Atlantic v článku Pravda o geoinžinierstve a hurikánoch.
