MEXIKO, BRATISLAVA. Väčšina archeológov v mexickej džungli robí svoj výskum pomaly a za pomoci ďalekohľadov a mačiet.
Keď ich však americký výskumník Luke Auld-Thomas vymenil za laserovú technológiu a internet, veľký objav sa mu podaril takmer okamžite.
Odhalil totiž starodávne mesto mayskej civilizácie, ktoré bolo storočia ukryté. Usadlosť v štáte Campeche na juhovýchode Mexika s kolegami pomenoval Valeriana po neďalekej lagúne.
Archeológovia zdôrazňujú, že nenašli len menšie osídlenia, ale veľké územie, ktoré nesie znaky vtedajšieho hlavného mesta.
Podľa odborníkov môže odhalenie priniesť pokrok v chápaní starovekej civilizácie Mayov.
„O meste nikdy nevedela vláda ani vedecká obec. Zdôrazňuje to tvrdenie, že nie, stále sme všetko nenašli, a áno, stále máme ešte veľa čo objavovať,“ cituje Auld-Thomasa britský denník The Guardian.
V článku sa dočítate aj:
- ako mesto našli,
- ako vyzeralo,
- čo jeho objavenie znamená pre chápanie mayskej civilizácie,
- aké problémy môže tento objav archeológom priniesť.
Skryté pod nosom
Auld-Thomas, ktorý je študentom doktorandského štúdia archeológie na americkej univerzite Tulane v New Orleans, objavil mesto náhodou, keď si prezeral údaje na internete. Narazil na výskum, ktorý uskutočnila mexická organizácia monitorovania životného prostredia.
Mexickí ekológovia sa na území sústredili na stromy. Ušlo im preto, čo sa nachádzalo pod nimi.
Študent archeológie však na ich dáta využil lidar – technológiu, ktorá na prieskum a mapovanie využíva laser.
Laserom digitálne stromy odstránil. „Okamžite som sa zasmial, pretože som si uvedomil, že sa pozerám na skutočne významné mayské mesto, o ktorom predtým vedecká obec nevedela,“ povedal pre austrálsku stanicu ABC News.
Mesto sa nám „skrývalo pod nosom“, uviedli archeológovia. Nachádza sa totiž len 15 minút pešo od hlavnej cesty pri meste Xpujil, kde poväčšine žijú potomkovia pôvodného obyvateľstva.
Mayská civilizácia
existovala zhruba od roku 2000 pred naším letopočtom do roku 1697 nášho letopočtu,
rozprestierala sa na polostrove Yucatán, ktorý zahŕňa juhovýchod súčasného Mexika a časť súčasnej Guatemaly a Belize,
k jej zániku prispela invázia španielskych kolonizátorov.
Pyramídy aj ihriská
Fotografie mesta neexistujú, pretože „tam nikto (z vedcov) nikdy nebol“, hovoria archeológovia.
Tvrdia však, že malo rozlohu zhruba 16,6 štvorcového kilometra. Stáli tam dve námestia s typickými pyramídami, kde Mayovia uctievali svoje božstvá a pochovávali mŕtvych.
Na troch lokalitách našli celkovo 6764 budov rôznych veľkostí. Ide o pozostatky domov, amfiteátrov, ale aj ihrísk, kde ľudia hrali starodávnu loptovú hru. Majú aj dôkazy o tom, že na mieste stála vodná nádrž a poľnohospodárska infraštruktúra ako hrádze.
Archeológovia sa domnievajú, že išlo o mesto plné farieb a bujnej vegetácie. „Paláce a chrámové pyramídy boli pokryté vápennou omietkou a potom natreté červenou, ružovou, žltou a čiernou farbou. Boli tam zhluky budov, kde ľudia trávili čas najmä výrobou keramiky a tvarovaním kamenných nástrojov,“ priblížil Auld-Thomas pre web BBC.
Predpokladajú, že mesto založili pred rokom 150 nášho letopočtu. Svoje najlepšie obdobie zrejme zažívalo v rokoch 750 až 850, kde v tom čase mohlo bývať 30- až 50-tisíc ľudí.
Výskumníci tiež hovoria, že ide o druhé najhustejšie zastavané mesto po Calakmule, ktoré považujú za najväčšie mayské nálezisko v starovekej Latinskej Amerike. Od Valeriany je vzdialené zhruba sto kilometrov.
Hľadajú mayské mestá, boja sa drogových kartelov. Človek je v džungli horší ako zviera, vraví mayológ Kováč Čítajte Ďalšie objavy
Výskumníci si nateraz nie sú istí, čo viedlo k úpadku mesta. Vo veľkom k tomu však podľa nich prispelo husté osídlenie a klimatické zmeny.
Náš výskum „naznačuje, že územie bolo na začiatku obdobia sucha úplne plné ľudí a nezostávalo im veľa flexibility. Celý systém sa preto možno v podstate rozpadol, keď sa ľudia odsťahovali ďalej“, hovorí Auld-Thomas.
Archeológovia majú nateraz ručne prekreslený súbor dát, kde sa budovy mohli nachádzať. V oblasti však chcú pokračovať s terénnou prácou.
Najnovší objav im však podľa vlastných slov môže spôsobiť aj problémy. Myslia si totiž, že neobjavených mayských miest môže byť omnoho viac, preto nebudú mať čas začať s vykopávkami.
„Jednou z nevýhod objavovania množstva nových mayských miest v ére (technológie) lidaru je, že ich je toľko, že ani nemôžeme dúfať, že ich všetky preštudujeme,“ dodáva Auld-Thomas.
