BRATISLAVA. Vynález kolesa sa považuje za kľúčový moment v dejinách ľudstva, ktorý spôsobil významné sociálne a ekonomické otrasy, ale presné podrobnosti o jeho objavení dosiaľ nie sú známe.
Najnovšia štúdia publikovaná v časopise The Royal Society Open Science však naznačuje, že koleso pochádza z Karpatského regiónu, kde neolitickí baníci ťažili meď 3900 rokov pred naším letopočtom – a práve jedinečné vlastnosti banského prostredia podľa autorov práce umožnili objav kolesa.
„Nechceme naznačovať, že išlo o jediný prípad v histórii, keď bolo koleso nezávisle objavené. Bolerázske kolesá však predstavujú najskorší známy prípad kolesovej dopravy a sú pravdepodobným zdrojom skorého šírenia kolesa v celom Starom svete,“ uvádzajú Lee R. Alacoque, Richard W. Bulliet a Kai A. James v novej práci.
Ako iné prípady nezávislého objavu kolesa spomínajú napríklad územie dnešného Mexika, kde domorodé obyvateľstvo bezpochyby poznalo pohyb na kolesách: dokazuje to prítomnosť kolesových figurín z ôsmeho storočia pred naším letopočtom.
V článku sa dočítate:
- kde všade mohlo dôjsť k vynálezu kolesa,
- aký bol prechod od valcov ku kolesám,
- o pravdepodobnosti teórie.
Tri územia
Koleso spôsobilo prevrat v doprave, ale tiež v poľnohospodárstve a remeselníctve, čo viedlo k rýchlej zmene trajektórie civilizačného vývoja a vo vedeckej obci sa v posledných rokoch diskutuje o troch územiach, na ktorých mohlo dôjsť k prelomovému objavu.
Najčastejšie sa vynález kolesa spája s Mezopotámiou, teda územím v regióne Blízkeho východu, na ktorom sa v súčasnosti rozprestierajú Sýria, Libanon, Izrael, Jordánsko, Palestína, Irak a Irán. Zrejme však nešlo priamo o vynález voza, ale skôr hrnčiarskeho kruhu, ktorý sa postupne rozšíril aj do iných častí sveta.
V ďalšom prípade sa hovorí o historickej oblasti Pontos, kde vznikali ľudské obydlia. Územie je situované na severovýchode dnešného Turecka, na pobreží Čierneho mora.
A nakoniec sa spomína Karpatský región, v ktorom ľudia z bolerázskej skupiny ťažili meď. S teóriou prišiel v roku 2016 historik Bulliet, ktorý pracuje na Kolumbijskej univerzite a vo výskume novej štúdie mu pomohli inžinieri Alacoque a James.
Tri inovácie
Segmenty drevených vozov sa dochovali v zlom stave, takže Alacoque, Bulliet a James spoločne posúdili nálezy hlinených vozov.
Ich tvary naskenovali do počítača a pomocou počítačového modelu navrhli možný vývoj dvojkolesového voza. Domnievajú sa, že za prechodom od valcov, ktoré ľudia z bolerázskej skupiny zrejme vyrobili z kmeňov stromov, k vozom boli tri inovácie.
Obyvatelia neolitu najprv do valcov a debien pravdepodobne vyrezali drážky, ktoré do seba navzájom zapadali; časom vyvinuli dvojkolesový systém, ktorý zase zapadal do drážok na vozoch; a následne nastal prechod k samostatným kolesám a náprave, ktoré dodali vozu schopnosť manévrovať.
Vývoj systému kolesa a nápravy. (zdroj: Lee R. Alacoque, Richard W. Bulliet and Kai A. James)Podľa autorov je vynález kolesa v rozpore s rozšíreným názorom, že technológie vznikajú náhle z náhodného zjavenia osamelého vynálezcu. Zároveň nesúhlasia ani s extrémom, že koleso nemalo žiadneho vynálezcu, ale vyvinulo sa postupne v širokej geografickej oblasti.
Tvrdia, že jednoducho išlo o postupné drobné úpravy, ktoré vylepšovali manipuláciu s dopravnými prostriedkami.
„Koleso sa vyvíjalo počas mnohých storočí a jeho vývoj bol prerušovaný diskrétnymi inováciami. Zistili sme tiež, že podobne ako biologické organizmy, aj koleso sa vyvinulo zo staršej technológie, z ktorej zdedilo určité výhodné vlastnosti, a tento vývoj bol zásadne spojený s miestnym prostredím,“ uvádzajú autori.
Hrnčeky na kolieskach
Archeológovia, ktorí pôsobili na náleziskách v oblasti Karpát, objavili viac ako 150 hlinených modelov štvorkolesových vagónov, pričom všetky z nich, súdiac podľa rukovätí na modeloch, slúžili ako hrnčeky na pitie.
Uhlíková metóda C14 (názov procesu na zistenie veku biologického materiálu) datuje vznik bolerázskej skupiny najneskôr do roku 3600 pred naším letopočtom, vďaka čomu sú hrnčeky prvými známymi reprezentáciami kolesovej dopravy na svete, uvádza štúdia.
Prečo by však ľudia z bolerázskej skupiny pili z hranatých hrnčekov na kolieskach? Vedci sa domnievajú, že modely museli odrážať dôležitý aspekt bolerázskej kultúry, ktorý ich ovplyvnil po každej stránke: inšpirovali sa zrejme už spomínanými vozmi na kolesách, ktoré používali na prepravu medi v baniach.
Artefakty zobrazujúce staré vzory kolies: (a) náčrt štvorkolesového hlineného hrnčeka z bolerázskej kultúry; (b) kresba znázorňujúca hlinený model banského vozíka z bolerázskej kultúry; (c) najstaršie známe koleso zo slovinských močiarov; (d) figúrka psa na kolesách z predkolumbovskej Ameriky vytvorená v ôsmom storočí nášho letopočtu. (zdroj: Lee R. Alacoque, Richard W. Bulliet and Kai A. James)Podľa archeológa Petra Tótha z Masarykovej univerzity je však teória o modeloch vozov iná. „Stále nie je doriešená ich funkcia. Pokojne mohlo ísť napríklad o detskú hračku alebo predmet, ktorý slúžil na rituálne účely. Zároveň mohli byť súčasťou modelov vozov aj figúrky zvierat, ktoré ich ťahali, ale nezachovali sa.“
Figúrky zvierat mohli byť z dreva, hliny či medi. Tóth tiež pripomína, že zapriahnuté zvieratá sú dokonca znázornené na rytinách na keramike.
„Domnievam sa, že autori jednoducho úplne neporozumeli danej problematike. Okrem toho zatiaľ nemáme ani žiadne analýzy možného obsahu vozíkov - napríklad analýzu lipidov a podobne. Konštatovanie autorov by som preto prinajmenšom chápal ako hypotézu a nie fakt. V súčasnosti k teórii o hrnčekoch na kolieskach neexistujú žiadne dôkazy.“
Príspevok do diskusie
Bolerázska skupina je síce spájaná so Slovenskom, ale nie s jeho dnešným etnikom – Slovania totiž prišli na karpatské územie až v šiestom storočí nášho letopočtu. Výskum zároveň nie je absolútnym dôkazom toho, že koleso vzniklo na území dnešného Slovenska, ale údaje môžu priniesť zaujímavý príspevok do diskusie o objave jedného z najdôležitejších mechanických vynálezov všetkých čias.
Aj bolerázska skupina, nazvaná podľa obce v Trnavskom okrese, je iba článkom širšej badenskej kultúry, ktorá sa nazýva aj kultúra s kanelovanou keramikou. Bolerázska skupina bola okrem západného Slovenska zároveň rozšírená tiež v západnom Maďarsku či vo východnom Česku.
Najstaršie zachované koleso, ktoré sa využívalo na dopravu, objavili v roku 2002 archeológovia v Slovinsku. Nález má od 5100 do 5350 rokov (čiže je z rokov 3100 až 3350 pred naším letopočtom). Išlo o dvojkolesový voz, ktorý ťahalo zviera.
Avšak mezopotámskemu a pontskému pôvodu nahráva predovšetkým argument týkajúci sa vyššej technologickej rozvinutosť tamojších kultúr, uvádza ČT24.
„Naša štúdia je príkladom toho, ako môžeme využiť techniky vedy o dizajne a výpočtovej mechaniky na odhalenie nových poznatkov o epizódach z našej vzdialenej minulosti, o ktorých neexistuje žiadny písomný záznam, a našou jedinou indíciou sú artefakty, ktoré po sebe zanechali dizajnéri, ktorí prišli pred nami,“ dodali vedci.
https://doi.org/10.1098/rsos.240373
