Londýn 9. februára (TASR) - Existujúce teórie o začiatkoch života na Zemi treba prepracovať. Tvrdí to evolučný biológ Tom Cavalier-Smith z Oxfordskej univerzity, podľa ktorého nemá strom života tri, ale iba dve hlavné vetvy.
V súčasnosti sa živé bytosti delia na tri veľké skupiny. Do skupiny eubaktérie patria "obyčajné" baktérie, ktoré našu planétu osídlili pred 3,5 až 3,8 miliardami rokov. Eubaktérie nemajú na rozdiel od druhej skupiny, eukaryontov, pravé bunkové jadro. Eukaryonty (prvoky, rastliny, živočíchy) sú organizmy, ktorých bunky majú jadro individualizované a pokryté blanou.
Iba relatívne nedávno bola objavená skupina archaebaktérií. Tieto jednobunkové organizmy tiež nemajú jadro a zvyknú žiť v extrémne nepriaznivých podmienkach. Archaebaktérie sa považujú za najstaršie formy života na Zemi.
Tom Cavalier-Smith chce na základe výskumu fosílií zjednotiť do jednej vetvy eukaryonty a archaebaktérie. Podľa neho sú eukaryonty o polovicu mladšie ako sa doteraz predpokladalo a navyše sú blízki príbuzní archaebaktérií. Z toho vyplýva, že aj archaebaktérie sú podstatne mladšie.
Spoločný znak zdanlivo tak rozdielnych skupín sa nachádza v ich bunkových membránach. "Tieto organizmy majú spoločného predka, ktorý sa objavil pred 850 miliónmi rokov a vo svojej bunkovej membráne mal glykoproteín," píše Cavalier-Smith v periodiku International Journal of Systematic and Evolutionary Microbiology. Vďaka glykoproteínu sa stala bunková membrána značne flexibilná na rozdiel od pevného vonkajšieho obalu baktérií.
"Archaebaktérie a eukaryonty treba zjednotiť do skupiny s názvom Neomura, čo znamená toľko ako nové steny," navrhuje Cavalier-Smith. Nápadne veľa zvláštností archaebaktérií vysvetľuje relatívne nedávnou adaptáciou na nepriaznivé životné podmienky, ktoré urýchlili ich evolúciu.
