Jennifer Greenová je riaditeľkou udržateľnosti vo vermontskom Burlingtone – jedinom meste na svete, ktoré získava sto percent svojej elektriny z obnoviteľných zdrojov. Greenová je zároveň expertkou na energiu s nulovými emisiami a v Burlingtone plánuje dosiahnuť úplné vyradenie fosílnych palív do roku 2030.
V rozhovore pre denník SME porozprávala, ako sa z Burlingtonu stalo výnimočné miesto pre život.
O svojej práci bude prednášať aj v piatok v Starej tržnici na podujatí Európska noc vedy v Bratislave.
V rozhovore sa dočítate:
- Odkedy má Burlington sto percent elektriny z obnoviteľných zdrojov.
- Aké zľavy poskytuje Burlingtone občanom.
- Prečo niektorým Burlingtončanom prekážala zmena.
Zo všetkých miest v Spojených štátoch sa takýto úspešný počin podaril práve v Burlingtone. Prečo?
Popravde to celé vzišlo z priaznivých okolností. V tom čase sa vo Vermonte sformovalo hnutie za prechod od jadrovej energie. Takže v momente, keď sa zatvorila jadrová elektráreň na juhu štátu, sme vedeli, že máme jedinečnú príležitosť na to, aby sme jadrovú energiu nahradili nejakým iným zdrojom.
Nakoniec sme skončili pri kúpe vodnej elektrárne situovanej v meste, čo nám umožnilo dostať sa do stavu, v ktorom máme sto percent elektriny z obnoviteľných zdrojov.
Mapa z prezentácie Jennifer Green.Kedy prechod nastal?
V roku 2014 sa Burlington stal prvým takýmto mestom v Spojených štátoch.
Kde sa Burlington nachádzal z hľadiska udržateľnosti pred rokom 2014?
Bernie Sanders, ktorý niekoľkokrát kandidoval na post prezidenta Spojených štátov, bol v minulosti starostom Burlingtonu (od 1981 do 1989 – pozn. red.) a počas jeho pôsobenia vo funkcii založil Úrad spoločenstva a hospodárskeho rozvoja.
Úradníci následne o niekoľko rokov neskôr v meste spustili plán udržateľnosti, čo nám časom umožnilo prechod k stopercentnému získaniu elektriny z obnoviteľných zdrojov, keďže to vytvorilo vhodné podhubie.
Medzi občanmi však vždy panoval zmysel pre udržateľnosť, pretože Burlington je skutočne nádherným miestom pre život. Sme v prírode, čo ľuďom vlastne uľahčilo prijať myšlienku ochrany ich okolia.
Miesto tiež priťahuje mnohých inovátorov, ktorí sa zaujímajú o udržateľnosť. Populácia mesta sa pohybuje okolo 42-tisíc, čo je síce málo, ale iróniou je, že Burlington je najväčšie mesto v štáte. Vermont má približne 600-tisíc obyvateľov.
A nemôžem zabudnúť ani na to, že v meste máme dve kľúčové inštitúcie - univerzitu a nemocnicu, takže sa u nás zoskupujú tisíce ľudí.
Mnohých od prechodu k udržateľnosti vo všeobecnosti odrádza predovšetkým cena, pretože si zmenu často nemôžu dovoliť. Ako to v Burlingtone riešite?
V rámci našej distribučnej spoločnosti Burlington Electric Department sme, samozrejme,povinní všetko hlásiť štátu a zároveň sme, pochopiteľne, povinní udržiavať naše sadzby na určitej štátnej úrovni. Vo všeobecnosti je však pre nás dôležité, aby sme mali nízke ceny elektriny.
Čo sa týka kompenzácií, tak máme k dispozícii napríklad určitú finančnú čiastku od štátu, ktorá je určená na to, aby nám pomohla pri prechode od fosílnych palív. Peniaze míňame za zľavy pre občanov na elektrické autá, nabíjacie stanice, elektrické bicykle aj tepelné čerpadlá.
Napríklad na elektrický bicykel dostanete zľavu v hodnote 300 dolárov (268 eur), ale ak prechádzate zo spaľovacieho motora na elektrické auto, dostanete 2600 dolárov (2326 eur). Ceny sú vypočítané na základe analýzy.
Okrem zliav však myslíme aj na politiku. V meste je napríklad vysoké percento nájomníkov, ale vlastníci nehnuteľností často nie sú ochotní investovať do úprav budov. V prípade, že sa do úprav pustia, náklady často následne prenášajú na nájomcov v podobe vysokých účtov za energie. S našou vyhláškou však v prípade, že má budova výkon cez 50-tisíc britských termálnych jednotiek za mesiac (14,645 kilowatthodiny) sú vlastníci nehnuteľností povinní výkon znížiť.
V meste máme tiež skutočne vysoké nájomné, čo sťažuje niektoré z našich výziev v oblasti udržateľnosti, pretože ľudia nemajú pod kontrolou svoje bývanie. Na druhej strane sa však množstvo občanov do Burlingtonu presťahovalo preto, lebo chceli byť jeho súčasťou.
Je to teda kombinácia akýchsi nielen zliav, technickej podpory, ale aj politiky. Ide o to, aby mali z elektrifikačnej revolúcie úžitok všetci (v Burlingtone je 17 174 domácností a priemerný počet ľudí v domácnosti je 2,16 osôb – pozn. red.).
Ako sa so zmenou vyrovnali obyvatelia Burlingtonu?
Situácia si rozhodne vyžadovala dobrú komunikáciu so zainteresovanými stranami. Majitelia nehnuteľností tŕpli, keď čakali na to, čo príde. Obyvateľov sme sa snažili informovať o rôznych kompenzáciách a stimuloch, ktoré budeme poskytovať.
Aj tak sme však v niektorých prípadoch, samozrejme, narazili na odpor. V istých hustejšie obývaných štvrtiach sa zopár ľudí sťažovalo po tom, ako sme tam namiesto parkovacích miest zriadili miesta pre nabíjanie elektrických áut, ktoré nemali.
Jednoducho nám to pripomenulo, že situáciu spojenú so zmenami nevnímajú všetci rovnako, keďže všetci nemajú rovnaké platy. Aj preto je napríklad dôležité hovoriť o zdieľaní elektrického auta medzi občanmi, ktorí si ho nemôžu dovoliť. Môžu jazdiť na obnoviteľných zdrojoch bez bremena spojeného s vlastníctvom.
Zároveň zriaďujeme nabíjacie stanice pre všetkých. Ak niekto nemá osobnú príjazdovú cestu, môžete nabíjať elektrické auto na ulici.
Fotografia Burlingtonu z prezentácie Jennifer Greenovej.V konečnom dôsledku teda medzi obyvateľmi nedošlo k žiadnym protestom?
V našom prípade nie, ale napríklad v Berkeley v Kalifornii sa úrady pokúsili zakázať fosílne palivá a teraz čelia súdnemu sporu.
Naša taktika je jednoducho taká, že namiesto zákazu dávame občanom na výber.
Hovoríme im, že je pre všetkých prospešné stavať budovy s elektrickým kúrením a chladením. Ak sa však rozhodnú inak, bude im jednoducho účtovaný poplatok za uhlíkový dopad v hodnote 160 dolárov (143 eur) za tonu.
Aj v Burlingtone sa však niektorí mestskí úradníci domnievajú, že by sa malo zrýchliť tempo, ale ak sa chceme posúvať zmysluplným spôsobom, potrebujeme premyslenú zmenu. Situácia si vyžaduje strategickú politiku.
Zároveň sa do Burlingtonu presídľujú utečenci. Na rozmanitosť mesta sme však naozaj hrdí. Bolo by až príliš jednoduché byť nejakým mestom v Novom Anglicku bez akýchkoľvek kultúrnych rozdielov (podľa Burlington Free Press bolo od roku 2002 do Burlingtonu presídlených 1335 utečencov – pozn. red.).
Ľudia, ktorí prichádzajú, tak pridávajú k bohatstvu mesta aj akési kultúrne obohatenie. Pri uplatňovaní zmien treba však, samozrejme, myslieť aj na ich situáciu.
Existuje v Spojených štátoch ďalšie mesto, ktoré by fungovalo ako Burlington?
Domnievam sa, že Burlington je svojím spôsobom jedinečný, pretože máme tú výhodu, že sme vo Vermonte, ktorý má k dispozícii obnoviteľnú energiu.
Som však súčasťou siete riaditeľov mestskej udržateľnosti, ktorá zahŕňa cez 200 severoamerických miest, vrátane kanadských miest, a vždy ma prekvapí to, čo počúvam od svojich kolegov v iných mestách. Deje sa veľa vzrušujúcich vecí.
Vo všeobecnosti si však myslím, že Burlington má jednoducho šťastie – čiastočne pre svoju polohu, čiastočne pre svoju veľkosť.
Jennifer Greenová:
je riaditeľkou pre udržateľnosť a vitalitu pracovnej sily. Jej práca zahŕňa úsilie o prechod Burlingtonu na čistú nulovú energiu v tepelnom a dopravnom sektore a v tejto funkcii podporuje, navrhuje a implementuje projekty v rámci Burlington Electric Department (BED) vrátane práce v mestských úradoch a so zainteresovanými stranami v Burlingtone aj mimo neho.
K tímu BED sa pripojila po niekoľkých rokoch v Mestskom úrade pre komunitný a ekonomický rozvoj, kde dohliadala na plán udržateľnosti mesta a klimatický akčný plán.
