Nech sa veda nestará do politiky. Alebo by sa mala?
Kontroverziu vo vedeckom svete vyvolalo rozhodnutie amerického magazínu Scientific American, ktorý sa len druhý raz vo svojej takmer 180-ročnej histórii rozhodol podporiť niektorého z kandidátov na amerického prezidenta. V oboch prípadoch protikandidáta Donalda Trumpa.
Celá tá debata má, samozrejme, nuansy, ale v jej jadre je jednoduchá myšlienka: má si veda držať odstup od politiky? Odpoveď taká jednoduchá nie je a záleží, ako vnímame úlohu vedy v spoločnosti.
No prejdem do osobnej roviny.
Keď som pred rokmi (veľa rokmi) začal pracovať ako vedecký reportér, tvrdo – vrátane sociálnych sietí – som presadzoval pravidlo, že politika do vedy nepatrí. Dokonca až tak dôrazne, že sme zakazovali politicky motivované komentáre na fanúšikovských stránkach našej vedeckej popularizácie.
Bol som presvedčený, že úlohou vedy je poskytovať fakty a ich interpretácie v duchu vedeckej metódy a... všetko ostatné nie je jej problémom. Nie je úlohou vedy robiť politiky, nie je úlohou tvrdej vedy suplovať morálneho strážcu – skrátka nemá sa čo nechať zababrať špinou verejného života.
Úlohou vedy je poskytnúť súbor overiteľných alebo falzifikovateľných výsledkov, zasadiť ich do teoretického rámca a vytvárať testovateľné predpovede.
Zvyšok je problémom niekoho iného.
Takáto veda musí byť prísne neutrálna a politicky nemotivovaná, pretože len v takom prípade môže byť univerzálne spoľahlivá a dôveryhodná, a to pre prijímateľov naprieč politickými presvedčeniami. Jednoducho si nemá a nemôže vyberať strany.
Iste, je to redukcionistický prístup, pretože predpokladá, že výsledky vedy môžu byť objektívne: ale ak práve nehráte nejaké myšlienkové cvičenie na katedre filozofie, v normálnom svete je tento predpoklad celkom prijateľným.
Lenže, môže to byť vede takto jedno?
Dnes si to už nemyslím.
