Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Časti saharskej púšte sú výrazne zelenšie ako zvyčajne a prekvapenie spôsobila aj sezóna hurikánov v Atlantickom oceáne, ktorá bola miernejšia, než sa očakávalo. Ukazuje sa, že oba tieto javy súvisia s neočakávaným posunom búrkovej činnosti v Afrike smerom na sever.
V severnej Afrike niektoré z najsuchších miest na Zemi zaznamenali päťnásobok priemerných septembrových zrážok. Podľa Svetového potravinového programu OSN postihli záplavy viac ako štyri milióny ľudí v 14 krajinách. Silné dažde a záplavy zabili alebo vyhnali z domovov tisíce ľudí a narušili poľnohospodársku činnosť v oblastiach, kde už teraz nie je dostatok potravín.
V článku sa dočítate:
- čo zmenu spôsobilo,
- ktorá pologuľa sa viac zohrieva,
- kde možno pozorovať najdramatickejší nárast zelene,
- koľko zrážok v oblasti spadlo.
Vychýlenie na sever
Za záplavy a zelenanie je zodpovedný posun pásma oblakov a dažďa, ktoré obieha Zem v blízkosti rovníka, smerom na sever. V tejto oblasti, ktorá sa nazýva medzitropická konvergenčná zóna (ITCZ), sa vetry južnej pologule vanúce z juhovýchodu zbiehajú s vetrami severnej pologule vanúcimi zo severovýchodu. Kombinácia zbiehajúcich sa vetrov, silného slnka a teplej oceánskej vody vedie k stúpajúcemu, vlhkému vzduchu a neustálym oblakom, prehánkam a búrkam.
Pohyb ITCZ severne a južne od rovníka počas roka je spôsobený predovšetkým rozdielom teplôt medzi severnou a južnou pologuľou. Pohybuje sa smerom k teplejšej pologuli, čo znamená, že počas leta na severnej pologuli sídli severne od rovníka a najsevernejší bod zvyčajne dosahuje v auguste alebo septembri.

Vedci si nie sú presne istí, prečo sa ITCZ tento rok vychýlila tak ďaleko na sever. Francesco S. R. Pausata, profesor atmosférických vied na Quebeckej univerzite v Montreale, ktorý skúmal ITCZ, si myslí, že by to mohlo byť spôsobené takmer rekordne teplým severným Atlantickým oceánom, čím sa zvýšil teplotný rozdiel medzi severnou a južnou pologuľou.
Mohlo by to súvisieť aj s globálnym otepľovaním, ktoré viac ohrieva severnú pologuľu ako južnú. „Severná pologuľa, keďže je na nej viac pevniny ako na južnej pologuli, má tendenciu sa viac zohrievať, a preto by to mohlo posúvať ITCZ ďalej na sever,“ uviedol Pausata.
Posun ITCZ na sever zároveň mohol prispieť aj k nedostatočnej aktivite hurikánov v Atlantiku. Keďže tropické vlny, ktoré vznikajú v dôsledku ITCZ, vychádzajú z Afriky do Atlantického oceánu severnejšie ako zvyčajne, stretávajú sa s chladnejším vzduchom a vodou, čo môže obmedziť potenciál ich rozvoja.
Loading
...
Dramatické zmeny
Satelity NASA zisťujú tiež hustotu vegetácie, napríklad listov a trávy. Keďže silné dažde spojené s ITCZ prenikli tento rok ďalej na sever ako zvyčajne, najväčší nárast zelene oproti minulému roku možno pozorovať v pásme severnej a strednej Afriky, ktoré pokrýva južnú Mauritániu, južné Mali, Burkinu Faso, južný Niger, severnú Nigériu, južný Čad, južný Sudán a časti Južného Sudánu, Eritrey, Etiópie a Kene.
Južnejšie regióny, ktoré dostali podstatne menej zrážok ako zvyčajne - vrátane Guiney, Ghany, strednej až južnej Nigérie, Kamerunu, juhovýchodného Sudánu a časti západnej Etiópie - zaznamenali najväčší pokles zelene oproti minulému roku.
Satelity NASA zachytávajú aj pohľad na planétu v pravých farbách, ktorý sa podobá tomu, čo vidí ľudské oko. Najvyšší nárast zelene v tomto roku možno pozorovať v južnom Čade, južnom Sudáne a Eritrei.

Posun zelene smerom na sever je výsledkom monzúnových dažďov, ktoré sa posúvajú ďalej na sever ako zvyčajne. Časti Mali, Nigeru, Čadu, Sudánu a Eritrey zaznamenali najväčší nárast zrážok v porovnaní s normálom. V niektorých oblastiach spadlo za posledný mesiac toľko zrážok, koľko zvyčajne spadne za pol roka alebo viac.
NASA zdokumentovala náhlu zmenu po tom, ako 7. a 8. septembra búrka priniesla silný dážď na severozápade Sahary a zasiahla časti Maroka a Alžírska, kde sú takéto lejaky zriedkavé.
Na tejto správe spolupracoval aj Jason Samenow.