PEKING. Tri malé sklenené guľôčky, ktoré čínska sonda získala na povrchu Mesiaca a v roku 2020 priviezla späť na Zem, sú dôkazom, že na prirodzenej zemskej družici boli aktívne vulkány ešte v čase, keď na zemi vládli dinosaury.
S odvolaním sa na novú štúdiu zverejnenú v odbornom časopise Science o tom informovala agentúra AP.
Skoršia analýza vzoriek hornín z misie čínskej sondy Čchang-e 5 naznačovala, že sopky na Mesiaci zanikli pred dvoma miliardami rokov. Predchádzajúce odhady pracovali dokonca so štyrmi miliardami rokov.
Chemické zloženie dovezených lunárnych vzoriek ale naznačuje, že sopky boli na Mesiaci aktívne ešte pred 120 miliónmi rokov, keď Zemi vládli dinosaury ranej kriedy.
"Bolo to trochu nečakané," okomentovala výsledky štúdie Julie Stoparová z amerického Lunárneho a planetárneho ústavu (LPI), ktorá sa na štúdii nepodieľala.
Relatívne nedávnu sopečnú činnosť na Mesiaci naznačovali aj snímky sondy amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Lunar Reconnaissance Orbiter z roku 2014.
Podľa Stoparovej sú však sklenené guľôčky prvým fyzickým dôkazom vulkanickej aktivity, hoci bude na definitívne potvrdenie ich pôvodu potrebný ďalší výskum.
Vzorky z Čchang-e 5 sú prvými mesačnými horninami privezenými na Zem od čias, keď ich v 70. rokoch minulého storočia nazbierali astronauti NASA v rámci programu Apollo a bezposádkové sondy Sovietskeho zväzu.
Výskum nám môže pomôcť pochopiť, ako dlho môžu byť malé planéty a mesiace - vrátane nášho - vulkanicky aktívne, povedal vo vyjadrení AP spoluautor štúdie Che Jü-jang z Čínskej akadémie vied.
Vedecký tím preskúmal približne 3000 lunárnych vzoriek, sklenených guľôčok menších ako špendlíková hlavička. Tie môžu na Mesiaci vzniknúť pri ochladzovaní po sopečnej erupcii alebo dopade meteoritu. Tri z nich javia známky sopečného pôvodu.
