Toto je najchladnejšie leto našich budúcich životov.
Nie je veľkým tajomstvom, že s letom nie sme príliš veľkí priatelia. Myslím si, že teploty nad dvadsať stupňov nemajú právo na existenciu. Nerozumiem ľuďom, ktorí milujú teplo, nebodaj pláže a všetky tie činnosti, pri ktorých sa vám prehrieva telo.
To je však vec vkusu. No tohtoročné leto je extrémom, a to objektívne.
Najnovšie dáta z množstva meraní vo vesmírne, na súši aj v mori ukazujú, že máme za sebou najteplejšie leto v histórii systematických záznamov, a zároveň aj najteplejší august.
Meteorológovia už naznačujú, že rok 2024 bude pravdepodobne aj najteplejším rokom v histórii meraní vôbec.
Isteže, dôvodom je aj El Niňo, no klimatickú zmenu sa nám nielenže nedarí dostať pod kontrolu, zdá sa, že zrýchľuje. Blížime sa k otepleniu o 1,7 stupňa v porovnaní s predindustriálnou érou a naše klimatické záväzky sú len akýmsi vrúcnym želaním až zdrapom papiera.
A čo s tým robíme?
Naučili sme sa to ignorovať. A kúpili sme si klimatizácie (to nie je kritika, my tiež).
Nie úplne verím, že klimatickú zmenu sme schopní zvrátiť. Ale veľmi by ma zaujímalo, aké adaptačné mechanizmy má naplánované Slovensko pre prípad, že tu bude teplejšie, suchšie a extrémnejšie. Okrem teda anekdoty, že na juhu Slovenska už môžeme pestovať marakuju.
