Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post. Autor je učiteľ a spisovateľ.
Cítil som sa prázdny a frustrovaný z toho, koľko času som trávil na iPhone. Posledných päť rokov som preto postupne obmedzoval svoj telefón na základné funkcie.
Ako prvé museli ísť preč sociálne siete, potom e-mail, potom spravodajské aplikácie a nakoniec aj internetové prehliadače.
Každý krok bol viac oslobodzujúci ako ten predošlý a neprestajné nutkanie kontrolovať telefón sa zmenšovalo a zmenšovalo.
No napriek tomu nezmizlo úplne. Stále som kontroloval počasie aspoň 15-krát denne, pretože to bola jedna z mála vecí, ktoré mi v telefóne zostali.
Aj keď na ňom takmer nič nemáte, smartfón je ťažké ignorovať.
Nepohodlné, ale roztomilé
Dlho som uvažoval o prechode na vyklápací telefón, ale vždy som si našiel zámienku, aby som mohol zotrvať pri smartfóne.
Nakoniec to boli dve z mojich študentiek, 15- a 18-ročné sestry, ktoré ma dotlačili k tomu, aby som pokoril hranicu. Po škole sa roznieslo, že si kúpili véčkové telefóny.
Viac som nepotreboval počuť, najmä vzhľadom na to, že vyučujem hodinu o zmysle života a komunite, kde sa špeciálne zaoberáme tým, ako nám môžu telefóny stáť v ceste k obom.
Ak boli dosť odvážne na to, aby sa do toho vrhli, mohol som to urobiť aj ja.
Čo sa stane, keď prestanete používať smartfón a sociálne siete? Čítajte Za vyklápací telefón som minul deväť dolárov a ďalších 120 dolárov som dal za ročné neobmedzené hovory a textové správy na novom čísle. Posledných päť mesiacov som so sebou nenosil iPhone, len svoj véčkový telefón.
Ako sa dalo čakať, používať vyklápací telefón je nepohodlné, čo je tak trochu účel. Väčšina nepríjemností sa však ukázala ako celkom roztomilá. Posielanie textových správ je strašne pomalé, takže namiesto toho voláte ľuďom a počas dňa vediete nádherný prúd päťminútových telefonických rozhovorov.
Odporúčania na reštaurácie získavate skôr z rozhovorov so susedmi než z internetu.
V rade v obchode s potravinami nescrollujete a namiesto toho sa rozprávate s osobou, ktorá vám účtuje nákup. (Pravdepodobne by ste sa rozprávali aj s ostatnými ľuďmi v rade, ale v deviatich z desiatich prípadov sú na telefónoch.)
Predtým, ako sa vyberiete na nové miesto, si doma preštudujte mapy a potom uvidíte, čo sa stane. Dokonca sa aj trochu stratíte a je to skvelé.
Rozhovory aj ticho
To je tá očarujúca, romantická stránka vlastnenia vyklápacieho telefónu: viac rozhovorov, viac očného kontaktu, viac spojenia.
A to je moja hlavná radosť z prechodu naň. Môj obľúbený príklad sa stal v škole môjho syna.
Ak chcem svoje dieťa každý deň odhlásiť pri odchode zo školy, musím naskenovať QR kód. Keďže už nemám iPhone, dohodol som sa so správcom, že sa môžem zastaviť v kancelárii školy a oni ho za mňa ručne odhlásia.
Každý školský deň sa teraz priateľsky porozprávam s dvoma zamestnancami školy, s ktorými som sa predtým nikdy nestretol.
Odčlenenie práce od života je teraz oveľa zreteľnejšie. Celý deň nepremýšľam nad pracovnými e-mailmi, pretože už nenosím pracovný e-mail vo vrecku.
A som oveľa viac prítomný, konečne oslobodený od smogu internetovej konverzácie.
K mimoriadnym správam sa dostávam pomalšie, rovnako aj k rozhorčeným komentárom, ktoré ich sprevádzajú, a rozhodne som vďaka tomu oveľa menej úzkostlivý.
Najlepší zo všetkého je môj nový vzťah k tichu.
So smartfónom som ho takmer nikdy nezažil. Vždy som smartfón používal na počúvanie podcastu alebo hudby, prípadne som na pozadí niečo sledoval alebo len tak scrolloval.
Bez smartfónu vždy na dosah som namiesto toho viac vo vlastnej hlave a moje myšlienky majú teraz čas a priestor voľne sa túlať. Môj vnútorný život je oveľa bohatší a silnejší. Žijem podobne ako moje kreatívne, zvedavé deti bez telefónu.
Bez smartfónu a bez zliav
Všetko to znie úžasne, pretože to úžasné je. A teraz je čas priznať sa: Ešte som si úplne nestrhol náplasť. Stále mám svoj iPhone.
Ako sa ukazuje, naša závislosť od smartfónov nie je len na individuálnej úrovni. Či už zámerne, alebo nie, vybudovali sme štruktúry, ktoré sú závislé od prístupu k smartfónom, a urobili z nich základný prvok moderného života.
Hoci je väčšina nepríjemností spojených s véčkovým telefónom očarujúca, niektoré z nich sú také frustrujúce, že si z nich chcete vytrhať vlasy.
Spoločnosť sme tak naučili na aplikácie, že sa často ocitáme v slepej uličke logistiky a jediná cesta vpred vedie cez aplikáciu v smartfóne.
Napríklad: V mojom najbližšom obchode s potravinami bývajú výpredaje, ktoré môžete získať s vašou kartou pre verných zákazníkov, a potom sú ešte lepšie výpredaje, neuveriteľne dobré výpredaje, ale aby ste ich získali, musíte naskenovať čiarový kód výrobku do aplikácie obchodu. Žiadny smartfón = žiadna aplikácia = žiadne veľké úspory. Otravné.
Nechcem si brať smartfón do obchodu s potravinami, ani na futbalový tréning mojich detí, ani nikam inam. Ale mám pocit, že ho nemôžem nechať doma, pretože svet sa točí okolo aplikácií.
Bez appky to nejde
Najextrémnejším príkladom bola drobná zrážka s autom. Na parkovisku do mňa narazilo auto a zanechalo na ňom preliačinu a škrabanec.
Vymenil som si kontaktné údaje s druhým vodičom (samozrejme, moje telefónne číslo na vyklápací telefón) a na druhý deň mi jeho poisťovací agent poslal SMS s odkazom na stiahnutie aplikácie ich spoločnosti, aby som mohol zverejniť fotografie poškodenia. Pri mojom véčkovom telefóne takáto možnosť nie je.
Skúsil som to obísť. Nafotil som fotografie skutočným fotoaparátom, nahral som ich do počítača a do webového prehliadača som zadal dlhú adresu URL, ktorú mi agentka neustále posielala.
Absurdné a tiež neúčinné.
Keď som sa po týždni telefonovania konečne rozprával s agentkou, bola v šoku, že používam vyklápací telefón. Nemala žiadne iné riešenie, ako by som mohol dostať zaplatené škody bez toho, aby som nahral fotografie cez aplikáciu.
Po dvoch kafkovských týždňoch byrokratického kolotoča som ustúpil a na dokončenie poistnej udalosti som použil svoj smartfón.
Ako svoj primárny telefón budem naďalej používať vyklápací telefón, aby som so sebou nemusel nosiť iPhone.
A budem zaň naďalej hlasno bojovať.
Dúfam, že si véčkové telefóny zaobstarajú aj mnohí ďalší. Všetkým nám bude lepšie. Keď už nič iné, bude príjemné mať viac ľudí, s ktorými sa budeme môcť rozprávať v rade na nákup.
