TOKIO/JAKARTA. Hobiti sa zrejme vyvinuli z vyššieho predka človeka a scvrkli sa už v dávnoveku, uvádza štúdia zverejnená začiatkom augusta, ktorá skúmala kostrové pozostatky z indonézskeho ostrova Flores.
Informoval o tom server Science.org.
Drobný vzrast hominida
Homo floresiensis bol predok človeka (hominid), ktorý si malou telesnou výškou približne jeden meter vyslúžil prezývku "hobit".
Napriek malému vzrastu však dokázal prežiť v prostredí obývanom varanmi komodskými či obrovskými dravými bocianmi.
Štúdiu vypracoval medzinárodný tím vedcov z Japonska, Indonézie, USA a Austrálie a zverejnil ju 6. augusta v odbornom žurnále Nature Communications.
Jej výsledky naznačujú, že drobný vzrast hominida sa objavil pred najmenej 700-tisíc rokmi. Zároveň podporujú názor, že hobiti sa vyvinuli z výrazne vyššieho Homo erectus, ktorý na ostrov Flores doputoval zrejme z okolitých ostrovov a následne sa scvrkol.
Pomenovaný po ostrove Flores
Homo floresiensis po prvý raz vzbudil pozornosť v roku 2004, keď vedci oznámili objav relatívne nedávno vyhynutého, no dovtedy neznámeho hominida malého vzrastu.
Pomenovali ho podľa ostrova Flores, kde boli v jaskyni Liang Bua počas uplynulých 20 rokov objavené ostatky 12 jedincov tohto hominida.
Najúplnejšia nájdená kostra obsahovala lebku s objemom mozgu 426 centimetrov kubických – čo je približne tretina objemu mozgu moderných ľudí. Analýza určila vek ostatkov na približne 100-tisíc až 60-tisíc rokov.
Archeológovia druhom desaťročí 21. storočia objavili v panve So'a približne 75 kilometrov východne od jaskyne Liang Bua kamenné nástroje staré najmenej milión rokov, čo znamená, že v tom čase už boli na ostrove Flores predkovia ľudí.
V tej istej panve sa v lokalite Mata Menge našla sánka a šesť zubov. Porovnanie s nálezmi z jaskyne Liang Bua ukázalo, že zuby sú menšie a výrazne staršie – majú približne 700.000 rokov.
Vedci sa na základe týchto kusých fosílnych dôkazov pokúsili rekonštruovať evolúciu hobitov. Niektoré podporili názor, že hobiti sa vyvinuli z menších hominidov, ako napríklad Homo habilis alebo Australopithecus, ktorí v Afrike žili pred viac než dvomi miliónmi rokov, hoci nikdy sa nenašli dôkazy, že by opustili Afriku.
Pozostatky vyhynutého slona
Druhou možnosťou je, že hobiti sa vyvinuli z vyššieho predka, Homo erectus, považovaného za priameho predka moderného človeka v Afrike.
Na ostrove Jáva, ktorý susedí s ostrovom Flores, sa našli jeho fosílie staré milión rokov. Je preto možné, že sa Homo erectus dostal aj na Flores, kde sa zmenšil podobne ako cicavce na iných ostrovoch s nedostatkom zdrojov.
Túto teóriu podporuje aj iný nález z jaskyne Liang Bua. Vedci v nej objavili pozostatky vyhynutého slona druhu Stegodon vysokého iba 1,5 metra. Dosahoval tak iba necelú tretinu výšky jedincov tohto druhu na pevnine.
Zuby a sánka nájdené z Mata Menge však neumožňovali určiť telesnú výšku. Vedci ju mohli odhadnúť až v roku 2013 po náleze ostatkov ramennej kosti (humeru).
Biologická antropologička Myra Lairdová z Pensylvánskej univerzity, ktorá sa nepodieľala na štúdii, ich považuje za vážny dôkaz na podporu teórie, podľa ktorej sa Homo floresiensis vyvinul z Homo erectus.
Ako dôvod uvádza tvar kostí, ktoré sú priame ako kosti vzpriamene kráčajúceho jedinca, nie čiastočne zahnuté ako u hominidov lezúcich po stromoch.
Iní odborníci však očakávajú pokračovanie diskusie až do objavenia fosílií starých 700-tisíc až milión rokov.
"Treba brať do úvahy všetky dostupné dôkazy, nie vyberať si to, čo sa hodí," vyhlásil paleoantropológ Matthew Tocheri z Lakehead University. Poukazuje pritom na štúdie, ktoré teóriu o vývoji hobitov zo starších hominidov, ako je Homo erectus, založili na viac než 100 kostrových znakoch.
Dôvod vyhynutia hobitov pred približne 60-tisíc rokmi zostáva záhadou, približne v tomto čase však do oblasti dorazili moderní ľudia. Hobiti tak možno podľahli tlaku zo strany ľudí, no na potvrdenie tejto teórie je potrebný ešte ďalší výskum.
