Ktorý je váš najobľúbenejší nápad sci-fi, ktorý sa stal realitou?
Tento týždeň som v rádiu dostal podobnú otázku a, úprimne, nevedel som narýchlo odpovedať. Niežeby sme nad hlavami nemali satelity, kozmom neputovali prvé slnečné plachetnice a všetci nenosili vo vreckách superpočítač prepájajúce prakticky celé ľudstvo a takmer všetky jeho vedomosti.
V skutočnosti mi je totiž ťažké rozlišovať medzi vedou a poctivou vedeckou fantastikou. Medzi nápadmi vizionárov a čistou fantáziou.
Dobré sci-fi totiž funguje – požičiam si poznámku Juraja Malíčka – na princípe, že čosi je v ňom inak. Buduje svet, ktorý musí byť vnútorne konzistentný, logický a dôsledný, akurát nejaké pravidlo či prírodný zákon mierne posuniete. A sledujete dôsledky.
Dobrá veda k tomu pristupuje len z trošku iného konca - čosi posunuté už je. V našich dátach, v našich experimentoch, v našich pozorovaniach. A hľadáme odpovede, čo sa vlastne deje.
Nikdy som nad vedou a vedeckou fantastikou nerozmýšľal oddelene. Sú to len dva pohľady na jeden vesmír, ktoré sa navzájom dopĺňajú, inšpirujú a posúvajú tak, aby vo výsledku existovali lepšia veda aj lepšie umenie.
Kedysi sme si mysleli, že Mars je len taká iná Zem, plný divokých domorodcov. Potom sme uverili, že sa na jeho povrchu preplietajú kanály, možno stopy dávnej civilizácie. Potom to bola suchá, vyprahnutá červená planéta - aby sme zistili, že tam zrejme hlboko pod povrchom tečie voda.
