Žralok veľrybí sa vynára z hlbín mora s otvorenou tlamou, aby sa nakŕmil z húfu drobných rybičiek pri Azorách.
Záber tohto dramatického kŕmenia vyhral fotografickú súťaž vedeckých časopisov BMC, do ktorej sa zapájajú výskumníci z oblasti ekológie, biológie, paleontológie a zoológie.
Šialené kŕmenie
Výherný záber s názvom Šialené kŕmenie urobil Jorge Fontes z Azorskej univerzity. Veľrybie žraloky sa pri portugalských ostrovoch Azory zhlukujú vždy v lete. Napriek hrozivému výzoru nie sú tieto žraloky nebezpečné, zväčša sa živia filtrovaním vody planktónom.
Pri Azorách je však planktón nedostatkový a preto sa musia obzerať po inej vhodnej potrave. V miestnych vodách sa drobnými rybami kŕmia aj tuniaky, ktoré húf rybičiek naženú do jednej veľkej kopy. Žraloky veľrybie si potom satím naplnia ústa množstvom rýb.
„Toto partnerstvo medzi žralokmi a tuniakmi je inde zriedkavé, ale na týchto ostrovoch je bežné, keď sú tu prítomné oba druhy,“ vysvetľuje Fontes v tlačovej správe vydavateľstva Nature.
Porota záber ocenila pre jeho výskumnú hodnotu, ukazuje totiž prepojenosť medzi jednotlivými potravinovými reťazcami. Zdôrazňuje tiež potrebu ďalšieho skúmania toho, ako môže nadmerný lov tuniakov vplývať aj na žraloky veľrybie.
Žralok veľrybí sa nažerie vďaka tuniakom, ktoré na jednu kopu nahrnú pri kŕmení drobné rybičky. (zdroj: Jorge Fontes)Výskum v akcii
Okrem hlavného víťaza ocenila porota ďalšie snímky v štyroch kategóriách. V prvej s názvom Výskum v akcii víťazná snímka od Ryana Wagnera ukazuje, ako výskumníčka podáva liek papagájovi kiwikiu z Maui. Tento ohrozený druh vtáka nemá žiadnu imunitu voči vtáčej malárii a tak sa vedci snažia časť zdravých vtákov odviezť do bezpečia výskumnej stanice.
Pre vtákov môže byť smrteľné už jedno uhryznutie infikovaným komárom. V minulosti sa papagáje kiwikiu skrývali pred hmyzom na chladnejších svahoch vulkánu Haleakala. Vplyvom klimatickej zmeny sa však teploty zvýšili natoľko, že komáre prežijú aj vo vyšších nadmorských výškach.
Víťazná snímka v kategórii Výskum v akcii. (zdroj: Ryan Wagner)Na druhom mieste v tejto kategórii je snímka výskumníčky, ktorá odoberá sediment v mokradiach floridského parku Everglades.
Výskumníčka odoberá vzorku usadenín v Everglades na Floride. (zdroj: Brandon Güell)Ochrana našej planéty
V kategórii Ochrana našej planéty zvíťazil záber Victora Huertasa, ktorý ukazuje strážcu parku pri kontrole zdravia koralov na útese Lady Musgrave, ktorý je súčasťou Veľkej koralovej bariéry.
Táto časť veľkého útesu ešte nebola zasiahnutá následkami klimatickej zmeny, hoci časti Veľkej koralovej bariéry pravidelne od roku 2016 zažívajú blednutie - teda odumieranie koralov spôsobené prehrievaním oceánov. Naposledy sa tak udialo medzi februárom 2023 a aprílom 2024.
Kontrola zdravia koralov. (zdroj: Victor Huertas)Na druhom mieste skončila snímka orla jastrabovitého, ktorého zabilo elektrické vedenie.
Orla jastrabovitého zabilo elektrické vedenie. (zdroj: Roberto García Roa)Vzťahy v prírode
Záber vtáka pomorníka príživného, ktorý napodobňuje let čajky trojprstej, zvíťazil v kategórii Vzťahy v prírode. Fotografia vznikla pri nórskom meste Vardø, pomorník sa na nej snaží agresívne ukradnúť čajke rybu. Tento spôsob kŕmenia sa nazýva kleptoparazitizmus a príživné pomorníky sú v ňom obzvlášť dobré.
Pomorník sa snaží ukradnúť rybu čajke. (zdroj: Alwin Hardenbol)Druhé miesto získal autor snímky, ktorá ukazuje dôverný vzťah opelovateľa a kvetu. Dve včely na nej hľadajú útočisko v orchidei.
Včely hľadajú útočisko v orchidei. (zdroj: Martha Charitonidou)Život zblízka
V poslednej kategórii s názvom Život zblízka sa stal víťazom záber osy, ktorá kladie vajíčka do figy. Plody, ktoré nazývame figy, sú v skutočnosti stovky drobných kvetov, ktoré chráni fialový mäsitý obal. Kvety opeľujú drobné figové osičky, ktoré sa do nich dostávajú cez špeciálny otvor a kladú vnútri vajíčka.
Niektoré figové osy sa však vyvinuli tak, že vajíčka kladú zvonku bez toho, aby opelili samotný figovník. Takúto milimetrovú osičku zachytil Abhijeet Bayani z Indického vedeckého ústavu.
Drobná figová osička našla spôsob, ako naklásť vajíčka do figy bez toho, aby v nej musela umrieť. (zdroj: Abhijeet Bayani)Záber na druhom mieste v tejto kategórii ukazuje tenučkú vrstvu fosílie stehennej kosti megapnosaura cez mikroskop. Megapnosaurus bol drobný dinosaurus, ktorý žil pred viac ako 150 miliónmi rokov na území Afriky. Mal hmotnosť zhruba 32 kilogramov a zrejme sa dožíval len sedem rokov.
Mikroskopický záber dinosaurej fosílie. (zdroj: Anusuya Chinsamy-Turan)
