WASHINGTON, BRATISLAVA. Mars je posledné tri miliardy rokov púšťou, no kanály na jeho povrchu prezrádzajú, že kedysi tu jestvovali rieky a jazerá.
Časť marťanskej vody je nenávratne preč a stratila sa postupom času, popri tom, ako Mars prichádzal o svoju atmosféru. Jej nemalá časť sa však zachovala pod jeho povrchom - v podmarsí.
Objavenie obrovského rezervoáru vody na Marse aktuálne potvrdila americká vesmírna agentúra NASA. Agentúra pritom použila dáta zo sondy InSight, ktorá svoju prácu na povrchu Marsu ukončila už v decembri 2022, no údaje z nej vedci ešte stále spracúvajú.
Medzi prístrojmi mala sonda aj citlivý seizmometer, ktorý zachytával otrasy pôdy na Marse. Práve vďaka tomu, ako sa červená planéta otriasa, sa sonde podarilo zamerať zásobník vody, ktorej množstvo by na Marse vytvorilo oceán hlbší ako jeden a pol kilometra.
V článku sa dočítate
- Ako sa vedcom podarilo dopátrať sa k vode na Marse,
- koľko jej na planéte je a či by sa dala využiť,
- čo okrem hľadania vody robila sonda InSight.
Takto hľadajú na Zemi ropu alebo plyn
"Pochopiť cyklus vody na Marse je dôležité na to, aby sme porozumeli vývoju tamojšieho podnebia, povrchu aj podzemia," vyhlásil podľa BBC Vashan Wright, profesor geofyziky na Kalifornskej univerzite a spoluautor štúdie. Tá vyšla v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.
InSight na povrchu Marsu pristála 26. novembra 2018 a pracovala tam čosi vyše štyroch rokov, pripomína BBC. Seizmometrom sonda skúmala najmenej 1319 marsotrasení a merala, ako sa seizmické vlny šíria cez vnútro planéty. Podľa toho vedci dokázali zistiť, akým materiálom vlnenie prechádza.
"Použili sme tie isté techniky, ktoré používame na Zemi pri hľadaní vody, ropy alebo zemného plynu," cituje BBC profesora Michaela Mangu, spoluautora objavu z tej istej univerzity.
Hoci sonda InSight stála po celý čas na jednom mieste, dokázala evidovať otrasy na tisícky kilometrov a meraním rýchlosti vĺn zisťovala, akými materiálmi prechádzajú a či sú v nich praskliny. Práve v mnohých prasklinách sa skrýva marťanská voda.
Po zmeraní nedokonalostí v marťanskej pôde prišli na rad matematické modely, ktoré vedcom pomohli identifikovať rôzne druhy pôdy.
Objav odhaľuje nové detaily o geologických dejinách Marsu a upriamujú pozornosť vedcov na nové možnosti hľadania života na červenej planéte, napísala CNN.
Vŕtať treba hlboko
Ak chcú budúci astronauti uvažovať, že sa k vode na Marse dostanú, musia prísť s technológiami, ktoré im pomôžu prevŕtať sa 11 - 20 kilometrov pod povrch planéty.
"Vyvŕtať desať kilometrov hlbokú dieru na Marse by bolo komplikované aj pre Elona Muska," zažartoval si Michael Manga.
Upozorňuje, že bez vody neexistuje život, aspoň nie v tých formách, ktoré sú ľudstvu zatiaľ známe. "Ak na Marse existujú prostredia vhodné pre život, môžu byť hlboko v podzemí," poznamenal.
Aj zo Zeme pritom vieme, že život dokáže existovať v nehostinných podmienkach na dne oceánov alebo v hlbokých baniach. Hlboko uložená voda na Marse je tak tiež jedným z prostredí, na ktorom by život mohol existovať.
Objavením vody môžu vedci získať aj informácie o tom, aké bolo marťanské podnebie v minulosti.
Štúdia poznamenáva aj to, že ak je marťanská kôra podobná po celej planéte, má zmysel predpokladať aj to, že sa v nej nachádzajú ďalšie rezervoáre vody a je jej viac, ako by sa predpokladalo v pradávnych oceánoch na planéte.
"Tieto výsledky preukazujú, že voda existuje v marťanskom podzemí. Nie vo forme veľkých jednotlivých jazier, ale v podobe tekutých usadenín nasýtených vodou alebo zvodní ," cituje CNN Alberta Fairéna, vedca z Cornellovej univerzity, ktorý na objave nepracoval.
"Na Zemi je podzemná biosféra skutočne pestrá, žije tam väčšina prokaryotov (organizmov s jednoduchými bunkami bez oddeleného jadra, pozn. red.) a biomasy. Niektoré výskumy dokonca naznačujú, že život sa začal práve tam, hlboko v podzemí. Takže astrobiologický význam potvrdenia existencie prostredia s kvapalnou vodou kilometre pod povrchom Marsu je skutočne zaujímavý," zhodnotil Fairén.
Čo sa stalo s Marsom
Vody na Marse nie je málo, no väčšina z nej je uschovaná v polárnych ľadových čiapočkách. Kvapalná voda však na povrchu planéty nedokáže existovať. Ak platí hypotéza o veľkom oceáne na Marse, ktorý naposledy existoval pred viac ako troma miliardami rokov, mohol sa v ňom vyvinúť aj život.
Zatiaľ však nie je dôvod očakávať, že v budúcnosti na Marse ľudia nájdu pozostatky komplexného života. Ak Mars porovnáme so Zemou, pred viac ako troma miliardami rokov na našej planéte existovali v najlepšom prípade primitívne jednobunkovce. Doposiaľ získané najstaršie stopy života na Zemi pochádzajú z obdobia, keď Mars už o svoje oceány pomaly prichádzal.
Na rozdiel od Zeme Mars nemá silné magnetické pole (v dávnej minulosti ho mal), ktoré by jeho atmosféru ochránilo pred slnečným vetrom - prúdmi slnečných častíc, ktoré pomaly "odfukovali" jeho atmosféru do vesmíru. Po zániku atmosféry sa z povrchu planéty začala strácať aj kvapalná voda.
Zdroj: Liquid water in the Martian mid-crust https://doi.org/10.1073/pnas.2409983121
