Tak sa nám kultúrna vojna preliala aj na olympiádu.
Po otváracom ceremoniáli tu máme ženský box, kde vraj dovolili štartovať nie-žene proti ostatným ženám... a celé je to nefér.
Asi vám neprezradím žiadne veľké tajomstvo, no šport nie je ani trochu fér. Myslím tým takzvaný vrcholový šport: nie je v ňom žiadne miesto pre rovnosť príležitostí, športovci nemajú rovnaké šance a možnosti – majú len rovnaké pravidlá, a aj pri nich záleží na ľudskom faktore (trebárs na rozhodcoch).
Znie to ostro, no píšem to ako človek, ktorý väčšinu svojho života vážne športoval. Ako športovec túto nespravodlivosť relatívne rýchlo pochopíte a musíte sa s tým relatívne rýchlo vyrovnať.
Keby som napríklad bol trochu vyšším, mohol som pri rovnakých predpokladoch, možnostiach, rodinnom zázemí, talente a ochote trénovať byť lepším hráčom. A možno aj nie, je to zbytočné uvažovanie.
Pointou je, že športovci nemajú rovnaké štartovacie čiary: a myslím to nielen sociálne, ale aj fyziologicky. Niektorí plavci mávajú nenormálne (mimo bežnej štatistiky) proporcie, špekulovalo sa o cyklistoch a bežcoch na lyžiach s genetickou EPO predispozíciou, bežne v supermarkete tiež nestretávame dva metre plus basketbalistov.
