BRATISLAVA. Vo svetových oceánoch existuje viac ako 500 druhov žralokov, od žraloka trpasličieho až po žraloky veľrybie, ktoré môžu dorásť až do dĺžky viac ako desať metrov. Nachádzajú sa od polárnych vôd po rovník, pri hladine aj kilometre hlboko, v otvorenom oceáne, pozdĺž pobrežia a dokonca aj v niektorých pobrežných riekach.
Pri takejto rozmanitosti nie je prekvapením, že žraloky plnia mnohé ekologické funkcie. Napríklad najväčšie jedince niektorých veľkých dravých druhov, ako sú žraloky modré a tigrované, môžu zohrávať veľkú úlohu pri udržiavaní rovnováhy medzi druhmi. Robia to tak, že sa živia korisťou, no niekedy stačí len ich prítomnosť a naháňanie strachu ostatným naokolo, čo má za následok, že iné druhy koristi menia svoje zvyky a miesta.
Novopublikovaná štúdia Medzinárodnej univerzity Michaela Heithausa na Floride napríklad uviedla, že pozdĺž odľahlého pobrežia Západnej Austrálie viac ako dve desaťročia práce ukazujú, že samotná prítomnosť žralokov tigrovaných formuje celý ekosystém morskej trávy tým, že mení, kde a ako sa živia trebárs morské korytnačky.
Žraloky tigrované v blízkosti chránia široké pásy morskej trávy pred nadmerným spásaním, čo jej umožňuje vyrásť do hustých podmorských lúk, ktoré poskytujú prostredie pre mladé ryby a mäkkýše. Tieto druhy sú dôležitou potravou pre iné zvieratá a pre ľudí. Naopak, na miestach, kde ubudlo žralokov tigrovaných a rozšírili sa populácie korytnačiek, dochádza k nadmernému spásaniu morských tráv. Napríklad na Bermudách viedla explodujúca populácia korytnačiek k takmer úplnému vymiznutiu morských tráv.
Pozdĺž kalifornského pobrežia, kde sa zvyšuje počet bielych žralokov, trávia vydry množstvo času v bezpečí chránených vnútrozemských vôd a menej času v otvorených vodách zálivu Monterey Bay. Vydry sa živia krabmi, ktoré sa zase živia bezstavovcami, ako sú morské slimáky, ktoré čistia riasy od morských tráv. Viac vydier znamená menej krabov, viac bezstavovcov a zdravšie morské trávy.
Žraloky majú tiež iný prínos a zohrávajú aj ďalšie úlohy pri udržiavaní zdravých oceánov. Keďže konzumujú korisť na jednom mieste a vylučujú odpad inde, presúvajú živiny cez oceán. V Tichomorí napríklad žraloky sivé presúvajú dusík z pobrežných vôd, kde sa živia, do koralových útesov, kde trávia svoje dni, čím poskytujú dôležité hnojivo pre oceánske potravinové reťazce.
Prítomnosť žralokov niekedy tiež pomáha iným rybám. V otvorenom oceáne vytvárajú drsné šupiny žralokov dokonalé škrabadlá pre ryby na odstránenie parazitov.
