SME

Pondelok bol v globálnom meradle najteplejším dňom od začiatku meraní

Priemerná globálna teplota dosiahla v tento deň 17,15 stupňa Celzia.

Ilustračné fotoIlustračné foto (Zdroj: TASR/AP)

PARÍŽ. Pondelok 22. júla 2024 bol v globálnom meradle najteplejším dňom od začiatku meraní. Vyplýva to z predbežných údajov, ktoré zverejnila Služba Európskej únie pre sledovanie klímy Copernicus (C3S).

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Informovala o tom agentúra AFP.

Priemerná globálna teplota vzduchu na zemskom povrchu dosiahla v tento deň 17,15 stupňa Celzia.

Nové denné maximum je tak o 0,06 stupňa Celzia vyššie než doterajšia rekordná teplota 17,09 stupňa Celzia zaznamenaná iba deň predtým, teda 21. júla 2024.

C3S má k dispozícii údaje siahajúce do roku 1940. Vyplýva z nich, že každý mesiac od júna 2023 bol globálne teplejší ako ten predchádzajúci. Niektorí vedci predpokladajú, že rok 2024 nahradí rok 2023 ako najteplejší.

SkryťVypnúť reklamu

Doterajší denný globálny teplotný rekord mal hodnotu 17,08 stupňa Celzia, ktorá bola nameraná 6. júla, resp. 16,8 stupňa nameraných 13. augusta 2016. Od 3. júla 2023 prekonalo túto teplotu 57 dní, ktoré sa vyskytli v júli a auguste 2023, respektíve v júni a júli 2024.

Náhly nárast priemernej dennej globálnej teploty súvisí podľa C3S s výrazne nadpriemernými teplotami v rozsiahlych častiach Antarktídy. Okrem toho je rozsah antarktického morského ľadu na takmer rovnakom minime ako v tomto období minulého roka.

Služba Copernicus pravidelne zverejňuje údaje o povrchových teplotách, rozsahu morského ľadu a zrážkach. Jej zistenia sú založené na počítačovo generovaných analýzach, ktoré zahŕňajú miliardy meraní zo satelitov, lodí, lietadiel a meteorologických staníc na celom svete.

SkryťVypnúť reklamu

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 1 ďalší
Asteroid 2024 YR4 zachytený Webbovým teleskopom.

Objekt je doteraz najmenší, aký Webbov teleskop zameral.


TASR
Misia Fram2 je pomenovaná po nórskej prieskumnej lodi.

Kapsula za pomoci padákov dosadla do vôd Tichého oceánu.


TASR
Ilustračná fotografia.

Išlo o rituál kosmesis.


a 1 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu