PRAHA. Archeológovia neďaleko mesta Kutná Hora objavili dokonale zachované stopy osady neolitických poľnohospodárov staré 7000 rokov.
TASR informuje na základe tlačovej správy Archeologického ústavu Akadémie vied Českej republiky.
Osadu objavili počas výkopových prác v obci Dobřeň ležiacej približne osem kilometrov od mesta Kutná Hora v Stredočeskom kraji. Objav je unikátny tým, že osadu počas tisícov rokov neprekryli ďalšie vrstvy osídlenia, jej stopy sa preto zachovali v dokonalom stave vrátane pôdorysov štyroch dlhých domov.
Dôvodom možno bola poloha osady – vznikla totiž na samom okraji úrodnej oblasti a podnebím vhodným na poľnohospodárstvo, uvádza AÚ AV ČR.
"Vo vyšších nadmorských výškach, teda zhruba nad 400 m. n. m., sa sídla z tohto obdobia objavujú iba zriedka. Zrejme aj vďaka tomu sa osada zachovala a neprekryli ju mladšie stavby," vysvetľuje Daniel Pilař z AÚ AV ČR v Prahe, ktorý lokalitu skúmal.
Ľudia sa v tomto období neživili iba poľnohospodárstvom, ale aj lovom, chovom dobytka a zberom. Nepoznali pluh, pôdu obrábali iba drevenými nástrojmi. Napriek tomu sa im darilo a postupne sa rozšírili do väčšiny Európy.
„Domy bývali široké štyri až šesť metrov a dlhé od desať do 40 metrov. Stĺpy sú najhustejšie vo vonkajších radách, ktoré tvorili steny domu a občas v nich stáli i tesne vedľa seba. Ich vnútorné rady (stĺpov) však mali medzi sebou väčšie rozostupy, väčšinou viac než meter, preto sa medzi nimi dalo bez problémov pohybovať," uvádza Pilař.
Najkratšie desaťmetrové domy mali iba jednu časť, najdlhšie domy mali časti tri. Jedna z nich mohla slúžiť ako poschodový sklad.
Jeden dom mohlo obývať až 40 ľudí. Počet ich obyvateľov však bol zvyčajne nižší, podľa veľkosti približne desať až 20.
Pilař upozorňuje, že v minulosti väčšina činností vrátane remesiel prebiehala mimo domu, pretože interiéry boli príliš tmavé a vládlo tam šero. Dom však dobre chránil pred chladom a dažďom a niektoré remeslá v nich mohli prebiehať počas zimy.
Najviac informácií ponúkajú odpadové jamy. Okrem zvyčajnej keramiky môžu obsahovať aj sekerky, kamenné mlyny alebo pazúrikové ostria.
"Archeológovia môžu v súčasnosti pomocou moderných analýz skúmať, čo vtedajší ľudia jedli, ako presne nástroje používali a v neposlednom rade to, ako pred 7000 rokmi vyzeralo životné prostredie," dodáva Pilař.
Experti z rôznych odvetví budú v nasledujúcich mesiacoch spracovávať údaje nazbierané v teréne. Preskúmanú plochu medzitým odovzdajú stavbe – nálezisko prekryje nový kravín a automatická dojička.
