Naša minulosť vyzerala inak, ako vás učili v škole.
To je celkom bezpečné tvrdenie, a to ste ani nemuseli mať hodiny kreacionizmu. Napríklad mňa ešte učili, že neandertálci boli takí nepodarení prihlúpli boční prapredkovia, ktorí sa akosi bezprizorne potĺkali po Európe, až dorazil veľký pán tvorstva Homo sapiens a narobil s nimi krátky proces.
Nič z toho nebola pravda.
Nielenže ten proces vzájomných kontaktov nebol krátky, ale občas bol aj romantický a vášnivý, a dodnes tak v sebe nesieme nejaké tie neandertálske gény.
Neandertálci boli bystrí, schopní, rozumeli svojmu prostrediu. Mali umenie, dokonca módne vlny pri spracúvaní nástrojov a pri obliekaní. Mali rituály, zjavne čomusi verili, pochovávali svojich blízkych, starali sa o chorých a zranených a intelektuálne na tom zjavne neboli oveľa horšie.
Ďalším skvelým predsudkom potom bolo, že aj tí naši predkovia boli nejakí zvláštni nedokonalí pomätenci putujúci z Afriky do zvyšku sveta, ale až tu, u nás, v zasľúbenej Európe dosiahli prvotné osvietenie, uvedomili sa a začali na steny jaskýň capkať prvé umenie.
Ani to nie je pravda.
Nielenže sa moderní ľudia nevydali putovať zvyškom planéty pred 80- až 60-tisíc rokmi, bolo to oveľa skôr, nesystematicky a v rôznych vlnách. Ale ani Európa nebola ničím výnimočná: a našim prapredkom sa celkom dobré darilo napĺňať ich kognitívny potenciál kade-tade po celom svete.
Objav tohto týždňa z indonézskeho Sulawesi je dôkazom.
