Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Slovo neandertálec sa niekedy používa ako synonymum pre hlúpy alebo brutálny, ale nová analýza fosílií dodala váhu hypotéze, že naši pravekí bratranci mali v skutočnosti vlastnosti, ktoré sa týkali vzájomnej spolupráce a súcitu.
Podľa novej štúdie dôkazy o neandertálskom dieťati s Downovým syndrómom, ktoré sa dožilo šiestich rokov, naznačujú, že sa oň starala sociálna skupina.
Kúsok kosti sa našiel v jaskynnej lokalite Cova Negra v španielskej Valencii a analyzoval ho výskumný tím pod vedením Mercedes Conde-Valverdeovej z univerzity Alcalá v Madride. Z výsledkov, ktoré v stredu zverejnil časopis Science Advances, vyplynulo, že úlomok pravdepodobne pochádza z vnútorného ucha šesťročného dieťaťa.
Vzorka mala dôkazy o abnormalitách a „jediný syndróm, ktorý je kompatibilný s celým súborom malformácií prítomných na fosílii, je Downov syndróm,“ napísali autori.
V článku sa dočítate:
- v akom stave sa zrejme dieťa nachádzalo,
- kto boli neandertálci,
- prečo bol Homo sapiens náchylnejší prežiť.
Prekvapivá skutočnosť
Downov syndróm - ktorý sa vyskytuje aj u ľudoopov a moderných ľudí - by pre dieťa predstavoval celý rad problémov spojených s prežitím vrátane slabej sily sania, ktorá sťažuje dojčenie, nedostatočnej motorickej koordinácie a rovnováhy a narušeného kognitívneho vývoja, uvádza sa v štúdii. Dodáva sa, že dieťa pravdepodobne malo vážnu poruchu sluchu a časté problémy s rovnováhou.
„Vzhľadom na náročný životný štýl neandertálcov, vrátane vysokej úrovne mobility, je ťažké predpokladať, že by matka jedinca bola schopná sama poskytovať takúto starostlivosť a zároveň vykonávať bežné každodenné činnosti počas dlhšieho obdobia,“ napísali autori.
Párenie s denisovanmi mohlo ovplyvniť psychiku dnešných ľudí Čítajte Je preto pravdepodobné, že matke nepretržite pomáhali iní členovia sociálnej skupiny, dodali.
„Myšlienka, že jedinec s Downovým syndrómom, ktorého láskavo nazývame Tina, dostával starostlivosť a náklonnosť svojej skupiny, je najjednoduchším vysvetlením prekvapivej skutočnosti, že prežil v praveku najmenej šesť rokov,“ uviedla Condeová-Valverdeová vo štvrtok v e-maile.
Vzrušujúci dôkaz
Neandertálci, alebo Homo neanderthalensis, boli blízkymi príbuznými moderných ľudí. Vyhynuli približne pred 40-tisíc rokmi a zanechali stopy po celej Európe a juhozápadnej a strednej Ázii. Podľa Prírodovedného múzea v Anglicku sa tam vyvíjali v čase, keď sa naši predkovia - Homo sapiens - vyvíjali v Afrike, a pravdepodobne sa od spoločného predka oddelili najmenej pred pol miliónom rokov.
Náznaky, že neandertálci mohli prejavovať starostlivosť o zraniteľných členov svojej skupiny, sa objavili už v predchádzajúcich štúdiách. V roku 2018 vedci z University of York dospeli k záveru, že vzorka neandertálskych fosílií so zahojenými zraneniami naznačuje, že starostlivosť o zdravie bola rozšírená. Starostlivosť bola s najväčšou pravdepodobnosťou motivovaná investíciou do blahobytu členov sociálnych skupín, tvrdili autori.
„Táto štúdia predstavuje vzrušujúci dôkaz o príbuzenskej starostlivosti na iných hominidoch, kde prežitie malého dieťaťa s postihnutím bolo pravdepodobne výsledkom skupinovej starostlivosti, keďže patológia hlboko ovplyvnila schopnosť dieťaťa prežiť samostatne,“ uviedla Sofia C. Samper Carro, docentka archeológie na Austrálskej národnej univerzite špecializujúca sa na správanie neandertálcov, ktorá sa na štúdii nepodieľala.
Samperová Carrová povedala, že už dlho existuje záujem diskutovať o tom, čo nás, anatomicky moderných ľudí, robí jedinečnými v histórii evolúcie. „Prečo sme prežili, keď iní zahynuli? Jeden z možných faktorov nášho prežitia a vyhynutia neandertálcov je, že vďaka našej tvorivosti, súcitu a starostlivosti o druhých, sme boli náchylnejší prežiť."
Veľmi dávny pôvod
Iní vedci tvrdia, že neandertálci mohli poskytovať starostlivosť chorým alebo zraneným členom svojej skupiny skôr s očakávaním vzájomného prospechu než z dobročinnosti. Kritici tvrdia, že súcit sa nedá odvodiť z pozostatkov a vyžaduje si príliš veľa predpokladov, uznávajú autori štúdie. Dôkazy o kanibalizme neandertálcov zverejnené v roku 2016 tiež poukazujú na schopnosť tohto druhu byť brutálny.
Fosília dieťaťa s Downovým syndrómom však bola „obzvlášť zaujímavá, pretože sociálna starostlivosť bola určená nezrelému jedincovi, ktorý nemal možnosť prijatú pomoc opätovať“, uviedli autori. Dodali, že inštinkt starostlivosti by mohol mať v našom spoločnom rode „veľmi dávny pôvod“.
„Aj keď je ťažké preukázať súvislosť medzi zraneniami alebo patologickými stavmi a starostlivosťou o závislé osoby v starovekých kostiach, myslím si, že táto práca poskytuje dostatok dôkazov na preukázanie jasnej súvislosti medzi postihnutím dieťaťa a opatrovateľskými záväzkami u neandertálcov,“ povedala Samperová Carrová.
Nálezy z tatranskej Hučivej diery skúmajú v Poľsku, archeológovia sa do nej vrátia Čítajte „Budeme schopní jednoznačne dokázať, že neandertálec mal túto schopnosť? Pravdepodobne nie, ale štúdie, ako je táto, sú určite krokom správnym smerom k demystifikácii našej jedinečnosti a menej ‚humánneho‘ správania neandertálcov,“ povedala. „[Štúdia] nadväzuje na moderné výskumy, ktoré ukazujú, ako je potrebné prehodnotiť naše predpoklady o ‚brutalite‘ neandertálcov - existencia tradičného jasného rozdielu medzi ‚jednoduchými‘ neandertálcami a ‚pokročilými‘ Homo sapiens už nie je medzi vedcami podporovaná.“
Spočiatku bola reakcia výskumníkov na výsledky analýzy fosílií „skeptická“, povedala Condeová-Valverdeová. „Bolo pre nás ťažké uveriť, že sme objavili neandertálskeho jedinca, ktorého patológie vnútorného ucha jasne poukazovali na Downov syndróm.“ Táto porucha sa podľa nej zvyčajne diagnostikuje prostredníctvom genetických štúdií a predtým nebola stanovená na základe anatomických dôkazov vo fosílnej vzorke.
„Nakoniec sme sa o našich výsledkoch presvedčili po ďalšom výskume a vďaka tomuto procesu sme navrhli prísnu metodiku diagnostikovania chorôb z kostrových pozostatkov, najmä v prípade vnútorného ucha, ktorú teraz môžeme aplikovať na iné fosílie, aby sme určili, či prípady ako Tinin boli len výnimkami alebo predstavovali bežné správanie,“ dodala.
