V neďalekom vesmírnom susedstve sa nachádza minimálne sedem zvláštnych objektov, kde by mohol byť náznak prítomnosti mimozemskej civilizácie.
Nie, mimozemšťanov nikto neobjavil, ani žiadny presvedčivý náznak ich existencie.
Astronómovia našli sedem hviezd, ktoré spĺňajú podmienky hypotetických mimozemských megastavieb.
Dozviete sa:
- v ktorej knihe sa prvýkrát objavila Dysonova sféra,
- na čo by slúžila mimozemská konštrukcia,
- aké by mohla mať znaky, ktoré vieme na Zemi zachytiť,
- prečo zrejme Dysonove sféry neexistujú.
Puzdro odmietol
Pri hľadaní mimozemských civilizácií existujú v podstate tri prístupy.
Prvým je hľadanie signálov, ktorými sa môžu mimozemšťania snažiť o komunikáciu. Druhým prístupom je hľadanie stôp po ich existencii či návšteve v slnečnej sústave.
Treťou možnosťou je pátranie po nadrozmerných stavbách vo vesmíre. Takouto je napríklad hypotetická Dysonova sféra.
Túto konštrukciu prvýkrát spomenul britský spisovateľ Olaf Stapledon v knihe Star Maker.
„Nielenže bol každý slnečný systém obklopený svetelnými pascami, ktoré sústreďovali unikajúcu slnečnú energiu na inteligentné využitie, takže celá galaxia bola zatemnená, ale mnohé hviezdy, ktoré sa nehodili na to, aby sa stali slnkami, boli zničené a zbavené obrovských zásob subatomárnej energie,“ napísal v roku 1937.
Myšlienku však spopularizoval britsko-americký teoretický fyzik Freeman Dyson v 60. rokoch minulého storočia.
Dysonova sféra má byť odpoveďou na to, ako by mohla mimozemská civilizácia uspokojiť svoje rastúce energetické potreby. Spočíva v zostrojení konštrukcie, ktorá obklopuje hviezdu a zachytáva tak veľkú časť jej energie.
Niekedy sa hovorí o Dysonovom puzdre, ktoré by obkolesilo celú hviezdu. Sám Dyson považoval takýto koncept za neuskutočniteľný a sféru si predstavoval skôr ako prstenec, roj či disk zložený z objektov.
Keď Dyson o sférach uvažoval, uvedomil si, že by boli pozorovateľné. Jedným z hlavných znakov by bolo nadmerné množstvo infračerveného žiarenia. Keďže sféra obklopuje hviezdu, pohltí viditeľné svetlo, ale keďže by sa zahrievala, ďalej by vyžarovala v infračervených vlnových dĺžkach.
Astronóm: Blikajúcu hviezdu sme pozorovali aj na Slovensku Čítajte Znaky Dysonovej sféry
Práve po infračervených stopách pátrali vedci vo výskume, ktorý zverejnili v časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society. Objavili tak sedem kandidátskych hviezd, ktoré by mohli byť obklopené sférou.
Všetky patria do kategórie M trpaslíkov. Sú to hviezdy, ktoré sú menšie ako Slnko a sú tiež omnoho menej žiarivé. Všetky sa nachádzajú do tisíc svetelných rokov od Zeme.
Prítomnosť mimozemskej stavby pri hviezde však nie je jediným vysvetlením nadmerného infračerveného žiarenia. Môže za tým byť aj disk z prachu a plynov či pás komét či asteroidov.
Pri pátraní po Dysonových sférach preto vedci hľadajú ešte jeden znak, ktorý pre ne môže byť typický. Pri týchto siedmich ho zatiaľ nenašli. Tým znakom je „blikanie“ hviezdy alebo pokles viditeľného svetla v momente, keď popred ňu prechádza konštrukcia.
Aj tento znak však môže mať prirodzené vysvetlenie - napríklad cez oblak prachu v okolí hviezdy môže prechádzať oblak komét.
Blikanie hviezd, ktoré majú veľa infračerveného žiarenia, je však napriek tomu veľmi pozoruhodný jav. V minulosti sa podarilo nájsť zatiaľ iba jedno teleso, ktoré spĺňalo obe podmienky Dysonovej sféry - Tabbyinu hviezdu.
Hviezda pravidelne bledla a astronómovia a astronómky už naznačovali, že v jej okolí skutočne môže byť nejaká mimozemská konštrukcia. V roku 2018 však prišli na to, že v okolí hviezdy sa zrejme nachádza iba veľký prašný oblak, a nie stavba.
Predstava o Dysonovej sfére. (zdroj: Hill/WIKIMEDIA/CC)Sféru by nepotrebovali
Dysonove sféry sú zaujímavý myšlienkový experiment, ale existuje naozaj veľká pravdepodobnosť, že vôbec neexistujú, píše pre web Conversation teoretický fyzik Simon Goodwin.
„Myslím si, že tam pravdepodobne nebudú. To neznamená, že by nemohli existovať. Skôr to, že akákoľvek civilizácia, ktorá by ich bola schopná postaviť, by ich pravdepodobne nepotrebovala (ak by nešlo o nejaký megalomanský umelecký projekt),“ vysvetľuje.
Teoretický fyzici v minulom storočí totiž odhadovali vývoj iných civilizácií od tej našej a v 60. rokoch prudko rástla spotreba elektrickej energie. Mysleli si preto, že omnoho vyspelejšia civilizácia by potrebovala násobne viac energie.
Dyson ani nešpecifikoval, na čo presne by mimozemšťania toľko energie vlastne potrebovali. Navyše, spotreba energie ľudí v posledných desaťročiach rastie omnoho pomalšie.
Podobne by to bolo zrejme aj u mimozemšťanov a nepotrebovali by energiu celého slnka na poháňanie neznámych technológií.
Problémom Dysonových sfér tiež je, že by bolo naozaj náročné zostrojiť ich. Aspoň keď sa odvíjame od toho, čo poznáme zo Zeme a Slnečnej sústavy.
„Rýchlym výpočtom zistíme, že ak by sme chceli získať 10 percent slnečnej energie vo vzdialenosti, v akej je Zem od Slnka, potrebovali by sme plochu rovnajúcu sa jednej miliarde Zemí,“ píše Goodwin.
Navyše by sme potrebovali materiál o objeme aspoň milióna Zemí. Problém, je že v Slnečnej sústave je množstvo pevného materiálu, ktoré sa rovná zhruba sto Zemiam. Na postavenie Dysonovej sféry by sme museli ísť do tisícok ďalších sústav a materiál sem nanosiť.
