V najbližších dňoch sa nad Slovensko dostane oblak saharského piesku. Najvyššie koncentrácie bude mať v sobotu 22. júna, no určite nedosiahne silu ako naposledy v apríli.
Saharský prach pochádza z najväčšej horúcej púšte na svete, vzdušnými prúdmi sa dostáva zo severu Afriky do iných častí sveta.
Ľudia na Slovensku si jeho prítomnosť všimnú väčšinou na znečistených autách. Ak je saharského piesku v ovzduší veľa, dokáže zafarbiť aj oblohu a môže negatívne ovplyvňovať ľudské zdravie.
Saharský piesok a Slovensko
Saharský piesok, správne označovaný ako saharský prach, je na Slovensku relatívne častou záležitosťou. Priviať ho nad naše územie môže v hociktorý mesiac v roku.
Najvyššia pravdepodobnosť výskytu prachu zo Sahary je však v mesiacoch apríl, máj a jún, píše v štúdii Saharský prach nad Slovenskom v rokoch 2015 - 2020 Peter Hrabčák.
Saharský prach je zložený z častíc, ktoré majú veľkosť niekoľko mikrometrov, sú teda menšie ako väčšie zrnká piesku a vietor ich preto dokáže ľahko zdvihnúť.
Na jar je jeho výskyt nad časťami Európy častejší, pretože existujú veľké rozdiely v teplote vzduchu na severe a juhu.
„Ako megavysávač nasala atmosféra vzduch zo Sahary,“ vysvetlil pre SME nedávno Peter Bačík, ktorý sa na SAV zaoberá výskumom minerálov. V minulosti skúmal aj zloženie saharského prachu.
Obsahuje bežné minerály ako kremeň, sľudy či ílové materiály. Zloženie závisí aj od toho, z akej časti Sahary prišli.
S príchodom saharského prachu na Slovensko sa niekedy na internete objavujú aj konšpirácie, že je toxický pre obyvateľstvo. Prach však neobsahuje nič toxické v nijakej významnej miere. Podobné prvky, aké obsahuje saharský prach, má aj bežný prach v meste.
Neveria, že piesok bol zo Sahary, z neba už padali aj žaby. Ako vysvetliť známym, keď veria nezmyslom Čítajte Saharský piesok a zdravie
Saharský prach teda nie je nebezpečný zložením, ale môže byť nebezpečný, ak je ho v ovzduší veľa.
U niektorých ľudí môže saharský prach zhoršovať alergie. Ľudia s dýchacími ochoreniami majú v dni so saharským prachom ťažkosti dýchať.
V dni, keď je piesku veľa, „je dobré netráviť vonku príliš veľa času. Pretože je to riziko a je rozumné riziku sa vyhýbať,“ hovorí Bačík.
Viditeľne sa prach prejavuje v ovzduší, ktoré môže mať akoby zadymený vzhľad až oranžové sfarbenie. Je to preto, že prach rozptyľuje svetlo. Pre silné prachové epizódy môže byť zastavená letecká doprava. Na zemi sa zas prach prejaví vtedy, keď počas jeho výskytu v ovzduší naprší.
Kvapky vody prach stiahnu so sebou a po vyparení vody môžu zostať na autách, solárnych paneloch a inde v exteriéri prachové škvrny.
Pre prírodu je však saharský prach prínosný. Keďže obsahuje železo či fosfor, dodáva živiny pôde. Významný je napríklad pre oblasť Amazónie, ktorá leží na menej výživnom podloží. Prach tiež môže prinášať živiny pre fytoplanktón v oceáne.
Satelitný záber saharského prachu nad Stredozemným morom. (zdroj: European Union, Copernicus Sentinel-3)Predpoveď saharského prachu
Varovania pred saharským prachom a následným znečistením ovzdušia vydáva Slovenský hydrometeorologický ústav. V prípade prachu sa hovorí najmä o časticiach PM10, to sú také, ktoré majú priemer 10 mikrónov a menej.
Sú dostatočne malé na to, aby ich človek mohol vdýchnuť a pociťovať negatívne následky. Okrem prachu sem patria aj plesne, peľ či baktérie.
Predpovede výskytu saharského prachu niekoľko dní dopredu vydáva Služba monitorovania atmosféry Copernicus. Predpoveď si môžete pozrieť aj na mape.
Súčasná predpoveď ukazuje, že kúdol prachu zo Sahary sa momentálne nachádza nad Talianskom a postupne slabne a presúva sa smerom na severovýchod.
Nad Slovenskom bude v sobotu, zrejme však nedosiahne silu epizódy, ktorá zasiahla naše územie n prelome marca a apríla počas Veľkonočných sviatkov.
V nedeľu sa kúdol presunie na východ a zoslabne.
Predpoveď výskytu saharského piesku nad Európou vrátane Slovenska pre sobotu 22. júna o 8.00h. (zdroj: Copernicus)Saharský prach a klimatická zmena
Vedci skúmajú saharský prach v ovzduší už viac ako sto rokov. Zaujímal sa oň aj otec evolučnej teórie Charles Darwin po tom, čo si všimol, že plavidlá v Atlantickom oceáne často pokryl jemný prášok. Darwin uvažoval, či môže mať pôvod v Afrike, píše Peter Hrabčák.
Prítomnosť saharského piesku v minulosti v Európe dokazujú aj usadeniny v Alpách. Najväčšie oblaky saharského prachu sa vyskytovali v rokoch 870 až 1000.
Ich výskyt často súvisel so suchom v severnej Afrike a zvýšenou rýchlosťou vetra.
Z týchto poznatkov vedci usudzujú, že udalosti so saharským pieskom budú v Európe pod vplyvom klimatickej zmeny zrejme menej časté, no omnoho intenzívnejšie. Naopak, smerom do Ameriky sa prenos piesku zrejme výrazne zníži pre oslabené prúdenie vetrov.
