Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Prvýkrát od roku 1803 sa v Spojených štátoch objavujú súčasne bilióny cikád z dvoch rôznych rojov. Práve tento zriedkavý dvojitý výskyt upriamuje pozornosť na myseľ meniacu hubu, ktorá niektoré cikády mení na sexuchtivé „zombie“.
Cikády nakazené hubou Massospora cicadina sa objavujú na východe a juhu Spojených štátov. Vedci vedia o účinkoch huby na cikády už od polovice 19. storočia, ale nedávne štúdie odhalili jej vlastnosti podobné amfetamínu a spôsob jej šírenia.
„Je fajn pocit, že môžeme hovoriť o tejto mykologickej podivnosti, o ktorú sa vyše sto rokov nikto nezaujímal,“ povedal pre denník The Washington Post Matt Kasson, mykológ a lesný patológ z West Virginia University.
V článku sa dočítate:
- čo huba cikádam spôsobuje,
- ako sa Massospora cicadina rozmnožuje,
- koľko percent cikád je nakazených hubou.
Lietajúce soľničky smrti
- Huba žlto-bielej farby rastie vnútri cikád a rozširuje ich brušnú dutinu. Ich pohlavné orgány a zadné časti tela odpadnú a nahradí ich huba. Chemické látky v hube, ktoré menia myseľ, však nútia cikády hľadať si partnera aj napriek tomu, že sa nemôžu rozmnožovať.
- Cikády infikované hubou Massospora cicadina sa našli v najmenej šiestich štátoch od Alabamy po Tennessee.
- Táto huba nezabíja svojho hostiteľa. Spôsobuje však, že sa hostiteľ správa spôsobom, ktorý podporuje šírenie huby. Infikované cikády sa pokúšajú páriť so samcami aj samicami cikád. Chemický stimulant oklame samčeky, aby mávali krídlami ako samičky: je to pozvánka na párenie, ktorá priláka nič netušiace samčeky a tie sa pri pokuse o párenie nakazia, ukázala štúdia z roku 2020, ktorej spoluautorom je Kasson.
- Infikované cikády sa niekedy prezývajú „lietajúce soľničky smrti“, pretože keď mávajú krídlami, zároveň na zem sypú spóry húb podobné soli. Tie môžu infikovať budúce generácie, ktoré sa po rokoch vyliahnu z pôdy.
Sú čistokrvné plemená naozaj viac choré ako krížence? Skúmali tisícky psov Čítajte Takmer vždy prítomná
Cikády z roja XIII - sústredené najmä v štátoch Illinois, Iowa a Wisconsin - vychádzajú zo zeme každých 17 rokov. Ich bratranci z roja XIX sa objavujú každých 13 rokov a sú rozšírení na stredozápade a juhovýchode.
The Post zmapoval ich súčasný výskyt na jar tohto roku. Ide o skutočne zriedkavú dvojitú udalosť.
Objavujú sa bilióny cikád a vedci odhadujú, že len malé percento z nich je nakazené zombie hubou. Miera nakazenia sa pohybuje medzi dvomi až piatimi percentami v celej krajine, hovorí Kasson. Táto hodnota sa líši. Napríklad v roku 2019 v juhozápadnej Pensylvánii bolo infikovaných 20 až 25 percent. V Chicagu však bolo tento rok nakazené približne jedno percento cikád.
„V populácii je [huba] takmer vždy prítomná,“ hovorí Chris Simonová, vedúca vedecká pracovníčka na oddelení ekológie a evolučnej biológie na Univerzite v Connecticute.
Prvú cikádu nakazenú touto hubou videla Simonová v roku 1974. Huba začína tvrdnúť kvôli naplneným spórom až po približne dvoch týždňoch od výskytu.
Prvé prípady sa objavia, keď cikády vylezú z podzemia a koreňov stromov na povrch pôdy a dostanú sa do kontaktu s hubou, ktorá vyklíčila zo spór rozptýlených predchádzajúcimi generáciami infikovaných cikád.
Evolučný biológ Flegr: Toxoplazma má v zálohe veľa trikov. Prenášať sa môže aj spermiami Čítajte Nabité amfetamínom
Zombie cikády sú „poddajné“ - ľahko sa dajú zdvihnúť a skontrolovať, či sa na nich huba nachádza. Je to vďaka efektu, ktorý Kasson objavil spolu so študentom: huba produkuje amfetamín s názvom katinón.
Táto chemická látka im dodáva „sústredenosť, ako keby užívali Adderall,“ hovorí Kasson. „Sú jednoducho zdrogované amfetamínom.“
Stimulant odvádza pozornosť cikády, zatiaľ čo sa huba zahryzne do brucha, genitálií a zadnej časti tela a nakoniec ich nahradí. Spodná tretina ich tela nakoniec vyzerá ako kriedová žuvačka, hovorí Kasson.
Huba sa vyvinula tak, aby cikády stále lietali. Udržiava sa tak pri živote šírením spór, keď hostiteľská cikáda máva krídlami.
„Huba je bábkoherec a ťahá za nitky svojho nič netušiaceho hostiteľa. Optimalizuje svoje šírenie,“ hovorí mykológ.
Hlavným spôsobom šírenia huby je však párenie, takže ide o pohlavne prenosnú chorobu napriek tomu, že nedochádza k žiadnemu rozmnožovaniu.
Odborníci tvrdia, že huba nie je škodlivá pre ľudí ani zvieratá. Aj keby človek skonzumoval infikovanú cikádu, dávka chemikálií by bola príliš malá na to, aby mala účinok, písal The Post v roku 2021.
Niekto by musel zjesť desiatky alebo stovky infikovaných cikád, aby ho stimulant ovplyvnil, hovorí Kasson a poznamenáva, že to nie je dobrý nápad sčasti preto, lebo vedci netušia, ako na ľudí pôsobia ostatné prítomné chemikálie.
„Nestojí to za to riziko,“ dodal.
Na tejto správe sa podieľali aj Marisa Iati, Tim Meko a Bonnie Berkowitz.
