Umelá inteligencia (AI) postupne zasahuje do všetkých aspektov našich životov. Ovplyvňuje voľby, mení náplne práce a mnohé pozície úplne nahrádza.
„Rýchlosť zmeny je omnoho väčšia než schopnosť ľudí pretrénovať sa. Väčšina pracujúcich pochádza z obdobia, keď päť alebo desať rokov študovala niečo, čo potom robila celý život. Znamená to, že sú extrémne neflexibilní, čo sa týka zmeny práce,“ hovorí pre SME profesor Michal Pěchouček, riaditeľ Centra umelej inteligencie v Českom vysokom učení technickom v Prahe a jeden z najväčších expertov na umelú inteligenciu v Českej republike.
„Vzdelávanie bude v budúcnosti celoživotný proces, štúdium na vysokej škole už nebude trvať päť rokov. Ako profesor už neverím na päťročné vysoké školy,“ dodáva.
V rozhovore sa dočítate:
- Či ho desí to, ako AI ovplyvnila voľby v USA aj na Slovensku.
- Ako sa dá táto situácia ešte napraviť.
- Či nás môže technológia ochrániť pred dezinformáciami a deepfakom.
- Či v momente, keď vznikali sociálne siete, nemala byť zakázaná personalizovaná politická reklama.
- Ako bude AI zvyšovať sociálnu nerovnosť a nabúravať sociálny zmier.
- Ktoré povolania sú najviac ohrozené a ktoré budú vzácne.
- Čo radí ľuďom, ktorí pracujú v korporátoch a vedia, že ich nahradí AI.
- Prečo neplatí, že víťazmi budú tí, ktorí sa najrýchlejšie učia nové veci a vedia sa prispôsobiť zmenám.
- Či by bolo možné vytvoriť AI systém, ktorý by spravoval celý štát.
- Čo by podľa neho AI nemala ovplyvňovať.
Ste rád, že ste vyrastali bez internetu a sociálnych sietí?
Áno, beriem to veľmi pozitívne. Mám šťastie, pretože moja miera sústredenia nebola narušená sociálnymi sieťami. Vďaka tomu som prežil detstvo tak, že som čítal knihy a to ma formovalo.
Dnes sú očakávania spolužiakov aj spoločnosti iné. Deti sa rozprávajú najmä o tom, čo všetko videli a koho sledujú.
Má pre vás čítanie kníh väčšiu hodnotu ako trávenie času na sociálnych sieťach?
Bez pochýb. Zároveň si myslím, že dnes musí byť človek schopný vnímať kontent holisticky, teda vnímať, čo sa deje vo svete v bezprostrednom obraze. A to v knihách nenájdete.
Mali by sme mať mechanizmy, ako rozumieť súčasnému svetu. Preto si myslím, že kvalitné denníky a žurnalistika nám nedávajú dostatočný obraz o tom, čo sa deje vo svete.
Zároveň si však nemyslím, že ich môžu nahradiť sociálne siete, pretože tie na rozdiel od renomovaných žurnalistov, nemajú žiaden etický kódex. A líšia sa aj očakávaniami na kvalitu práce.
Je dôležité žiť mixovaný život. Mali by sme mať prehľad o tom, čo sa deje v reálnom čase, no zároveň mať dostatok času na to, aby sme konzumovali kontent, ktorý si vyžaduje sústredenie a dá človeku aj priestor na premýšľanie.
Hovorím tomu rýchly a pomalý kontent. Potrebujeme oba.
Napriek tomu aktuálne štandardné média ťahajú za kratší koniec. Umelá inteligencia a sociálne siete ovplyvnili napríklad americké voľby, ale aj posledné parlamentné a prezidentské voľby na Slovensku. Nedesí vás to?
Michal Pěchouček
Je riaditeľom Centra umelej inteligencie (AIC) na Elektrotechnnickej fakulte ČVUT v Prahe.
Je autorom viac ako 400 impaktovaných publikácií a prispel mnohými inovatívnymi aplikáciami k výskumu AI v oblasti informatiky.
Pôsobil ako hosťujúci profesor na University of Southern California, University of Edinburgh, State University of New York in Binghamton, a University of Calgary.
Viedol výskumné projekty, ktoré financovali agentúry NASA, FAA a Ministerstvo obrany USA.
Podieľal sa na založení niekoľkých technologických startupov, napríklad spoločnosti Cognitive Security, ktorá sa zaoberá kybernetickou bezpečnosťou, AgentFly Technologies, ktorá sa zameriava na autonómne riadenie letovej prevádzky a BlindSpot Solutions, ktorá vyvíja umelú inteligenciu pre využitie v priemysle a ktorú v roku 2017 kúpila spoločnosť Adastra Group.
Päť rokov pôsobil ako technologický riaditeľ (CTO) v spoločnosti Avast.
Je medzinárodne uznávaný a citovaný vedec.
Použitie umelej inteligencie na šírenie hoaxov a dezinformácií je jedna z najväčších katastrof za uplynulých dvadsať rokov. Je to niečo, čo zmenilo svet, a žiaľ, nie k lepšiemu.
Zároveň si však myslím, že technológovia, žurnalisti, influenceri, nemajú len presviedčať ľudí, ktorí veria dezinformáciám. Majú najmä dodávať kvalitný obsah ľuďom, ktorí im veria.
Boj o objektivizáciu pravdy má tieto dve úlohy. Prvou je pracovať na tom, aby nikto neveril deepfakom a dezinformáciám. Druhou je dlhodobo uspokojovať tú časť populácie, ktorá potrebuje čítať kvalitnú žurnalistiku.
Nemôžete si povedať, že ak nepresvedčíte dezolátov, vaša práca nemá zmysel. To je veľký omyl. Musíte dobre obsluhovať tú časť populácie, ktorá chce čítať štandardné médiá – SME, Denník N alebo Respekt.
Aby ste vytvárali dôveru k tejto bubline a následne dúfali, že sa bude zväčšovať, bude používať argumenty, ktoré sa dozvie vďaka kvalitnej žurnalistike a bude rozširovať svoj vplyv.
Ale hoaxy a dezinformácie sa na sociálnych sieťach šíria omnoho ľahšie než overené informácie.
Vysvetlím to inak. Na to, aby sme sa bránili proti dezinformáciám, potrebujeme kvalitné vzdelávanie. Potrebujeme deti naučiť, aby si overovali zdroje a zvyšovali svoju sociálnu gramotnosť.
Na to zase potrebujeme učiteľov, ktorí budú ochotní čítať žurnalistiku a konzumovať vašu prácu. Dá sa povedať, že obsluhujete učiteľa, aby dobre učil, vďaka čomu si následne budú deti overovať informácie. A to je veľmi dôležité.
Niekoho, kto konzumuje správy na facebooku len tak nepreučíte. Je to problém nás všetkých a mali by to riešiť nielen novinári, ale aj politici. Zodpovednosť nenesú len novinári.
Svojou prácou podporujete širokú skupinu ľudí, ktorá rôznymi spôsobmi bojuje proti dezinformáciám.
Štandardom na sociálnych sieťach je personalizovaná politická reklama. Myslíte, že v momente, keď vznikali sociálne siete, mal byť tento druh reklamy zakázaný?
Ľudia sa ma často pýtajú, či je potrebné regulovať umelú inteligenciu, veď predsa nevieme, čo by takáto regulácia spôsobila.
Odpovedám na to, že keby sme v roku 2005 vedeli, čo spôsobí politická reklama na sociálnych sieťach vo Veľkej Británii a v Amerike, určite by sme to zakázali. Lenže my sme to nevedeli.
Keby bola politická reklama na sociálnych sieťach zakázaná, nenastal by brexit a verím, že by neboli zvolení Donald Trump, Miloš Zeman a ani mnohí ďalší politici v strednej Európe.
Určite je potrebná regulácia, pretože je to veľký problém.
Dá sa to vôbec ešte napraviť?
Isteže dá. Ak má dnes Európska komisia regulatórnu náladu, tak si myslím, že to nie je príležitosť, ale nutnosť. Naozaj treba premýšľať o regulácii sociálnych sietí.
Samozrejme, spôsobom, ktorý udrží kohéziu Európskej únie. Bolo by nešťastie, keby takáto regulácia spôsobila nejaké odstredivé tendencie. Je to však potrebné.
Môže nás technológia pred dezinformáciami a deepfakom ochrániť?
Nedá sa to. Technologické firmy ako sú Gen a Avast sa snažia vytvárať technológie na ochranu ľudí pred kybernetickými útokmi. Keď útočí útočník pomocou dezinformácií a deepfakov, neútočí na počítač, server alebo sieť. Útočí na ľudskú myseľ, mozog, znalosti a dôveru. A v rozhodovaní o tom, čo je pravda, má stále primárnu úlohu človek.
Keď konzumujete obsah na sociálnych sieťach, mali by ste počítať aj s alternatívou, že informácie, ktoré sa k vám dostávajú, nie sú pravdivé. Prípadne si aj skontrolovať alebo overiť video, na ktoré sa pozeráte.
Mnohé deepfaky sú jednoduché manipulované videá, kde každý z nás dokáže rozoznať, že ide o umelo vytvorené video a nie je pravdivé.

Nie je to veľký risk nechávať zodpovednosť na ľuďoch?
Vyrástol som po revolúcii, preto veľmi verím v demokraciu a tiež v slobodu ľudí. Bojím sa cenzúry. No práve tá je jediný druhý spôsob, ako sa dá brániť proti dezinformáciám.