Vnímajú, hýbu sa, používajú pamäť, komunikujú. Náš pohľad na rastliny by sme mali prehodnotiť

Kocháme sa nimi, živíme sa nimi, rúbeme ich. Rastliny pritom stále vnímame ako niečo, čo je nižšie od nás, živočíchov.

Tieto predsudky sa snaží nabúrať slovenský botanik, profesor FRANTIŠEK BALUŠKA. Skúmaniu rastlín sa venuje viac než štyri desaťročia a v súčasnosti vedie laboratórium v Inštitúte bunkovej biológie rastlín na univerzite v Bonne.

Tvrdí, že rastliny majú množstvo vnemov, dokážu vnímať teplotu, tlak, zvukové vlny, gravitáciu, riešiť stres, používať pamäť aj komunikovať.

„Rastliny sú rozhodne inteligentné. Dnes už vieme, že sú určite oveľa vnímavejšie, než sme sa nazdávali,“ hovorí. „Aj my sme len súčasťou prírody, nie sme žiadnou korunou tvorstva. Rastliny sú pre život zásadne podstatné. Bez nás život na planéte pôjde úplne spokojne ďalej. Bez rastlín nie.“

Kedy ste sa začali venovať svetu rastlín a kedy ste si prvý raz všimli, že majú vnímanie?

Botanike sa venujem už od roku 1981, keď som po štúdiu biológie začal pracovať v Slovenskej akadémii vied. Nastúpil som k významnej botaničke Márii Luxovej, kde sme sa venovali cytológii a anatómii koreňov rastlín, konkrétne koreňa kukurice.

Skúmanie, že by rastliny mohli vnímať, prišlo, keď som v Bonne, u profesorov Dietera Volkmanna a Andreasa Sieversa, začal s výskumom schopnosti rastlín vnímať gravitáciu.

František Baluška v botanickej záhrade v Bonne. (zdroj: Archív F. B.)

Prečo ste si vybrali práve kukuricu?

Kukurica je vhodná, pretože sa s ňou dobre pracuje, má robustnejší koreň, takže sa ľahšie robia rezy, ktoré sa študujú pod mikroskopmi. Sústredili sme sa na bunkový cytoskeleton, aktínové filamenty a mikrotubuly, na bunkové polyméry, ktoré kontrolujú, akým spôsobom sa v koreni organizujú jednotlivé bunky.

Zamerali sme sa na koreňovú špičku. Práve tam sme objavili jednu zónu, takzvanú prechodnú zónu koreňovej špičky. Neskôr sme zistili, že v nej dochádza k neuronálnym procesom, ktoré umožňujú koreňom rastlín správať sa kognitívne. Bunky, ktoré v nej sídlia, spracúvajú senzorické informácie podobným spôsobom, ako to robia neuróny v našom mozgu.

Výraz neurón mimochodom pochádza z gréčtiny a značí rastlinné vlákno. Až neskôr sa začal používať na označenie živočíšnych nervových buniek a dnes niektorým spôsobuje problém používať ho v súvislosti s rastlinami.

Čiže to dokazuje, že rastlina dokáže vnímať?

Áno. K téme prechodnej zóny koreňovej špičky sme vydali stovku odborných publikácií, postupne sme mali o nej čoraz viac informácií. Ukázalo sa, že v nej dochádza k prijímaniu informácií z prostredia, k ich prenosu, spracovaniu aj ďalšiemu využitiu.

Ako si to máme predstaviť?

Predstavte si to tak, že koreň rastie v zemi, kde je skoro úplná tma, no má fotoreceptory a väčšina sa nachádza na jeho špičke.

Pôvodných lesov stále ubúda, na fotografii dolina Bystrička v Malej Fatre. (zdroj: Ondrej Kameniar/My sme les (PRE ZVÄČŠENIE KLIKNITE))

Čo to značí? Že tak ako my máme centrum v mozgu, rastlina vníma špičkou koreňa?

Dá sa to tak povedať. Mimochodom, Charles Darwin už v roku 1880 navrhol, že koreňová špička funguje na spôsob mozgu nižších živočíchov. On tým však myslel celú špičku koreňa, kým my sme objavili tieto procesy najmä už v spomenutej prechodnej zóne.

Beztak sa to vtedy neuchytilo. Bolo to krátko pred Darwinovou smrťou a vedecká obec to odsunula s tým, že ho asi pokladala za senilného.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Územia pre vlky či rysy zachraňujú ľudia z vlastných peňazí. Nemajú tu šancu píly, guľovnice ani buldozéry Čítajte 

Tvrdíte, že rastlina je schopná vnímať rôzne vnemy, ktoré to teda sú?

Rastlina dokáže vnímať teplotu, tlak, zvukové vlny, svetlo, gravitáciu, vyhodnocovať ďalšie množstvo senzorických informácií, nespočetne veľa stresových situácií, používať pamäť.

To ste zistili pri experimentoch?

Koreňová špička kukurice: pod mikroskopom vidno nad sebou dve bunky prechodnej zóny značené aktínovou protilátkou v intaktnom pletive. (zdroj: Archív F. B.)

Napríklad to, že rastliny vnímajú gravitáciu pomocou sedimentujúcich partikúl v koreňovej špičke, publikoval už v roku 1900 český botanik Bohumil Němec.

Rastliny majú statické orgány a vďaka nim, ak korene umiestnite do vodorovnej polohy, začnú rásť smerom nadol. On objavil, že u rastlín, v koreňovej špičke, sú to bunky so škrobovými zrnami, ktoré fungujú podobne ako vestibulárny orgán rovnováhy, ktorý my máme v uchu, inak by sme nedokázali stáť vzpriamene a potácali by sme sa ako na rozbúrenom mori.

Rastliny majú aj schopnosť propriocepcie.

O čo ide?

U nás je propriocepcia schopnosť mozgu vnímať polohu tela v priestore, čiže viete, kde máte ruku, či vám visí, kde máte nohu.

Túto schopnosť majú aj rastliny, u nich to zabezpečujú bunky nazvané statocyty. V nich sú sedimentujúce škrobové zrná známe ako statolity. Ako sa neskôr ukázalo, tieto sa nachádzajú nielen v koreňovej špičke, ale v celom rastlinnom tele.

Hovoríte, že aj používajú pamäť, ako?

Pokiaľ je napríklad rastlina vystavená nedostatku vody, nejakým spôsobom si to zapamätá a potom v budúcnosti bude reagovať na jej nedostatok lepšie ako rastlina, ktorá tento stres neprežila.

Ak jednu rastlinu vystavíte postupne čoraz väčšiemu nedostatku vody a druhú nie, tak v prípade, že budú potom obe vystavené veľkému nedostatku, tá prvá to na základe skúseností prežije, druhá odumrie.

V lese rôzne formy života spolu komunikujú, patria do neho aj spadnuté stromy a mŕtve drevo. (zdroj: Ondrej Kameniar/My sme les (PRE ZVÄČŠENIE KLIKNITE))

A ako rastliny vnímajú teplotu?

Podobne ako v prípade zvukových vĺn a svetla, prakticky všetky rastlinné bunky vnímajú aj teplotu. Kontrolujú ju cez listy. Preto v hustom lese, aj keď vonku je 40 stupňov Celzia, si stromy aktívne udržujú v korunách stabilnú teplotu okolo 22 - 24 stupňov, ktorá im vyhovuje.

Ako rastliny prežívajú stres?